Kľúčové slová

ekonómia, ekonomika, mikroekonómia, makroekonómia, statok, potreba, výrobné faktory, krivka produkčných možností, metódy v ekonómii, pozitívna ekonómia, normatívna ekonómia, omyly v ekonomickom uvažovaní 

 Teoretický súhrn

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. Definícia obsahuje dve kľúčové myšlienky, a to vzácnosť a efektívnosť. Kľúčové myšlienky súvisia s tým, že výrobné faktory, ktoré sú potrebné na uspokojovanie potrieb ľudí, sú vzácne a obmedzené. Spoločnosť potom ustavične rieši problém ich čo najefektívnejšieho využitia. Vzniká tým nutnosť riešiť tri základné otázky organizácie – čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať.

Na rozdiel od pojmu ekonómia, pojem ekonomika predstavuje inštitucionálne usporiadanie, v rámci ktorého jednotlivci koordinujú svoje potreby a možnosti ich uspokojenia.

Existujú dve roviny skúmania ekonómie, ktoré nemožno od seba oddeliť a pochopiť jednu bez druhej, a to mikroekonómia a makroekonómia. Mikroekonómia skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov (jednotlivci, domácnosti, firmy). Makroekonómia sa zaoberá agregátnymi vplyvmi rozhodnutia jednotlivcov, firiem a vlád na národnú alebo svetovú ekonomiku. Makroekonómia študuje agregátnu (celkovú) ekonomiku.

Cieľom ekonomickej aktivity je výroba statkov a služieb na uspokojovanie potrieb. Potreba je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok – je prvotným podnetom k výrobe. Výroba predstavuje proces premeny výrobných faktorov na statky a služby. Statok každá užitočná vec, ktorá uspokojuje ľudské potreby.

Statky môžeme členiť podľa dostupnosti na voľné a ekonomické, z hľadiska formy na hmotné a nehmotné, podľa účelu použitia na spotrebné a investičné a podľa vlastníctva na súkromné a verejné.

V procese výroby dochádza k premene vstupov na výstupy. Vstupy predstavujú výrobné zdroje, v ekonomickej terminológii hovoríme o výrobných faktoroch. Základnými výrobnými faktormi sú práca, pôda (prírodné zdroje) a kapitál.

Krivka produkčných možností vymedzuje pojem efektívnosti ekonomiky a znázorňuje sa ako krivka, spájajúca body kombinácie dvoch vyrábaných statkov. Krivka znázorňuje, aké kombinácie produkcie je ekonomicky možné vyrábať s ohľadom na dostupné výrobné faktory a dostupnú úroveň technológie. Ak sa ekonomika nachádza na krivke produkčných možností, hovoríme o efektívnej ekonomike. Ak chceme vyrobiť viac jedného statku, musíme vyrobiť menej druhého statku. Ak sa kombinácia vyrobených statkov nachádza pod krivkou hraničných možností, hovoríme o neefektívnej ekonomike.

Metódy používané v ekonómií môžeme rozdeliť na empirické a teoretické. Medzi empirické metódy patrí pozorovanie, meranie a experiment. Teoretické metódy môžu byť teoretické (analýza, syntéza, abstrakcia, dedukcia, indukcia) a špeciálne (kvantitatívne, sociologické, komparatívne, systémové.

Pri uvažovaní o ekonomických otázkach musíme rozmýšľať medzi normatívnymi a pozitívnymi výrokmi. Pozitívna ekonómia je analýzou faktov a údajov, skúma veci také, aké skutočne sú. Normatívna ekonómia zahŕňa etické a hodnotové súdy, ktoré nie je možné vyriešiť ekonomickou analýzou.

Ekonomické vzťahy sú zväčša komplexné a zahŕňajú veľa rôznych premenných, čo môže spôsobovať problém pri určovaní skutočnej príčiny udalostí. Najčastejšie omyly v ekonomickom uvažovaní sú Post hoc, ergo propter hoc, nedodržanie zásady ceteris paribus a omyl z kompozície. Podľa zásady Post hoc, ergo propter hoc k omylu dochádza vtedy, ak predpokladáme, že nejaká udalosť zapríčinila ďalšiu preto, lebo k nej došlo skôr. Omyl nedodržanie zásady ceteris paribus (ostatné premenné nezmenené) upozorňuje na to, že pri analyzovaní vplyvu premennej na ekonomický systém je potrebné nechať ostatné premenné nezmenené. Omyl z kompozície, alebo chybné usudzovanie časti na celok znamená, že sa nedá vždy predpokladať, že to čo platí pre časť ekonomického systému platí i pre celok, nakoľko celok je odlišný od súčtu častí.

 Reálie problematiky a praktický príklad

„To, že na nás každý deň čaká večera, nezáleží od láskavosti či dobroty mäsiara, pivovarníka alebo pekára, ale od toho, že každý z nich sleduje svoj vlastný záujem.“

Adam Smith – škótsky filozof, zakladateľ modernej politickej ekonómie

„Každá vyrobená puška, každá vojnová loď spustená na vodu, každá odpálená raketa znamená v konečnom dôsledku okradnutie tých, ktorí hladujú a nemajú čo dať do úst.“

Dwight D. Eisenhower, 34. prezident USA

Každá diskusia o makroekonomickej politike sa musí začať menom Johna Maynarda Keynesa (1883-1946). Keynes bol mnohostranný učenec, ktorý získal uznanie na poli matematiky, filozofie a literatúry. Okrem toho si našiel čas aj na riadenie veľkej poisťovacej spoločnosti, radil britskému ministerstvu financií, pomáhal riadiť Bank of England, vydával svetoznámy ekonomický časopis, zbieral moderné umenie a vzácne knihy, rozbehol činnosť divadla hrajúceho repertoárovým systémom a oženil sa s vynikajúcou ruskou primabalerínou. Bol tiež investorom, ktorý vedel zarobiť peniaze šikovnými špekuláciami nielen pre seba, ale aj pre svoju cambridgeskú King´s College. Jeho najväčším prínosom však bolo objavenie nového pohľadu na makroekonómiu a makroekonomickú politiku. Väčšina ekonómov a politických činiteľov pred Keynesom prijímala vzostupy a poklesy ekonomických cyklov ako nevyhnutnosť podobnú prílivu a odlivu. Takéto dlhodobo pretrvávajúce názory spôsobili, že spoločnosť nebola pripravená čeliť Veľkej hospodárskej kríze v tridsiatich rokoch minulého storočia. Keynes však urobil obrovský intelektuálny skok vpred vo svojej knihe Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, ktorá vyšla v roku 1936. Keynes v nej uviedol dve podstatné tvrdenia. Po prvé tvrdil, že je možné, aby v trhových ekonomikách pretrvávala vysoká nezamestnanosť a nedostatočne sa využívali výrobné kapacity. Po druhé tvrdil, že fiškálna a monetárna ekonomika vlády môže ovplyvniť hrubý domáci produkt a tým znížiť nezamestnanosť a zmierniť ekonomický pokles. Keď Keynes po prvý raz predložil tieto návrhy, mali obrovský ohlas a vyvolali veľké spory a diskusie. V povojnovom období začala keynesovská ekonómia dominovať v makroekonómii a vládnej politike. V šesťdesiatych rokoch sa doslova každá analýza makroekonomickej politiky opierala o keynesovský svetonázor. Pôvodný keynesovský konsenzus však už odvtedy podkopali nové koncepcie, zahŕňajúce faktory ponuky, očakávania a alternatívne názory na dynamiku miezd a cien. Hoci v súčasnosti len málo ekonómov verí, že činnosť vlády dokáže vylúčiť ekonomické cykly, ako to kedysi sľubovali keynesovskí ekonómovia, od čias veľkého Keynesovho objavu ani ekonómia, ani hospodárska politika už nie sú také, ako kedykoľvek predtým. (prevzaté z publikácie Samuelson & Nordhaus, 1999)

Kontrolné otázky a úlohy

1. Švédska národná banka udeľuje od roku 1969 Cenu na pamiatku Alfreda Nobela za ekonomické vedy. Vyhľadajte nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu za posledných 10 rokov a uveďte, za aký prínos sa stali jej nositeľmi.

2. V dôsledku vojny sa v krajine znížilo množstvo produktívnych zdrojov o 25 %. Graficky znázornite túto situáciu prostredníctvom hranice produkčných možností.

3. Ktoré z nasledujúcich výrokov by ste priradili k normatívnej a ktoré k pozitívnej ekonómii? Uvedené tvrdenia sa zároveň pokúste vysvetliť.

• • Pokles výmenného kurzu eura vedie k zdražovaniu tovarov dovážaných z krajín mimo eurozóny.
  • V decembri 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka 5,8 %.
  • Nemali by sme sa pokúšať o stimulovanie ekonomiky monetárnou expanziou, ak hrozí, že to bude mať za následok rast inflácie.
  • Aktívna politika trhu práce by sa mala zamerať na podporu zamestnávania pracovníkov zo znevýhodnených skupín obyvateľstva.
    
    

4. Niektoré krajiny sveta majú obrovské zásoby prírodných zdrojov (napr. nerastných surovín) a tiež vysoký počet obyvateľstva, ktoré je schopné pracovať. Napriek tomu značná časť populácie týchto krajín žije v chudobe. Naopak, viaceré vyspelé krajiny nemajú žiadne, alebo len obmedzené prírodné zdroje a nižší počet obyvateľov, ktorí však majú vysoký životný štandard. Ako by ste vysvetlili tieto rozdiely?

5. Anglický ekonóm Alfred Marhall vynašiel mnohé nástroje modernej ekonómie, ale najviac sa zaoberal ich použitím na riešenie spoločenských problémov. Vo svojej inauguračnej prednáške vyhlásil: „Mojim najväčším prianím je, aby sa zvýšil počet tých, ktorých posiela Cambridgeská univerzita do sveta s chladnou hlavou, ale s horúcim srdcom, a ktorí chcú svoje najlepšie sily venovať boju s obklopujúcim ich sociálnym utrpením, ktorí sú rozhodnutí neuspokojiť sa, kým neodhalia všetky materiálne prostriedky na lepší a ušľachtilejší život.“  Ako rozumiete tvrdeniu, že chladná hlava môže poskytnúť základnú pozitívnu ekonomickú analýzu na realizáciu normatívnych hodnotových súdov horúceho srdca? 

Odporúčaná literatúra

1. ÁRENDÁŠ, Marko. Makroekonómia I. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-7.
2. LISÝ, Ján - ČAPLÁNOVÁ, Anetta - VONGREJ, Marián. Dejiny ekonomických teórií. 1. vyd. Praha : Wolters Kluwer, 2018. 359 s. ISBN 978-80-7598-080-9.
3. LISÝ, Ján et al. Ekonómia. 1. vyd. Praha : Wolters Kluwer, 2016. 621 s. ISBN 978-80-7552-275-7.
4. MANKIW, N. Gregory. Zásady ekonomie. 1. vyd. (dotisk). Praha : Grada, 2009. 763 s. ISBN 80-7169-891-1.
5. SAMUELSON, Paul Anthony - NORDHAUS, William D. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava : Elita, 2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X.