Etické kódexy sociálnej práce a sociálnych pracovníkov

6. Záväznosť etického kódexu

Jednotlivé etické kódexy majú rôznu mieru záväznosti, vymáhateľnosti a rozmanité formy sankcií. Môžeme rozlišovať nasledujúce škály záväznosti:

1. Kódex odporúčacieho charakteru – okrem etického apelu chýba akýkoľvek mechanizmus zabezpečenia dodržiavania etických noriem, neobsahuje ani sa neodvoláva na žiadne disciplinárne opatrenia ani nemajú vytvorený sankčný systém. Patria sem napríklad medzinárodné dokumenty IFSW / IASSW (1994 a 2004), slovenský a český etický kódex.
2. Kódex záväzný pre členov profesijnej asociácie bez špecifikovaného disciplinárneho a sankčného mechanizmu – v porovnaní s prvým typom, tieto kódexy majú záväznosť explicitne uvedenú v texte. Ide napríklad o kanadský etický kódex, ktorý kontrolu dodržiavania subdelegoval na teritóriá; britský a švajčiarsky kódex ponechávajú disciplinárne oparenia na štátnu správu a niektoré kódexy žiaden disciplinárno-sankčný mechanizmus neuvádzajú (napr. ruský a švédsky).
3. Kódex záväzný pre členov profesijnej asociácie so špecifikáciou disciplinárneho a sankčného mechanizmu – národné asociácie majú utvorené vlastné úrady („etické komisie“) s disciplinárnymi a sankčnými právomocami. Na ne sa potom etické kódexy odvolávajú (nemecký kódex), pričom sa väčšina z nich priamo v texte nevenuje disciplinárnym a sankčným opatrenia – tieto sú vypracované na osobitnom dokumente (takto NASW 2008; AASW 2010), výnimkou je švajčiarsky kódex, ktorý stručne uvádza aj disciplinárno-sankčné opatrenia priamo v texte.
4. Kódex je pod gesciou štátnej inštitúcie alebo súčasťou legislatívy, čím je priamo zabezpečený mechanizmus kontroly, napr. taliansky a rumunský kódex.

Americký a kanadský etický kódex veľmi výstižne vyjadrujú, že samotný kódex ešte nezaručuje etické správanie. Toto má vychádzať z osobného záväzku zapojiť sa do etickej praxe v rámci profesie. Banksová (2006, s. 92) uvádza nasledujúce okolnosti, od ktorých závisí záväznosť a vymáhateľnosť etického konania:

• či je sociálna práca legálne rozpoznaná v danej krajine;
• či má profesijná asociácia (alebo iný regulačný orgán) ustanovenú komisiu (výbor) a procedúru (postup) pre vypočutie sťažností;
• či vykonáva vyšetrovanie pri porušovaní kódexu;
• či reálne vykonáva disciplinárne opatrenia formou pokuty, prerušenia alebo ukončenia členstva v asociácii.

Paradoxom však je, že ani Banksová nepočítala s takou možnosťou, aká je dosiaľ na Slovensku, a síce, že de facto nejestvuje žiadna funkčná profesijná asociácia, ktorá by združovala sociálnych pracovníkov ani iný regulačný orgán, ktorý by plnil túto úlohu v oblasti etiky sociálnej práce. Alternatívou v takomto prípade sú krajiny, kde je činnosť sociálnych pracovníkov regulovaná orgánmi štátu prostredníctvom zákonov alebo iných záväzných nariadení. Príkladom je Rumunsko alebo Brazília, kde pôsobí Conselho Federal de Serviço Social v úzkej spolupráci s regionálnymi úradmi.

Fischer a Jinek (In Matoušek et al., 2013, s. 159) výstižne uvádzajú, že „záväznosť kódexu, jeho statusu a prípadne postihy pracovníka za jeho nedodržiavanie zo strany profesijnej komunity a spoločnosti sa môžu líšiť, všeobecne by sa však mal v ňom odrážať profesijný étos.“