Údelná rozdrobenosť

Vladimírske kniežatstvo

Na severovýchode Rusi, medzi riekami Volgou a Okou sa formuje Rostovsko-Sudaľské kniežatstvo (s hlavným mestom vo Vladimíre): jeho prvým samostatným kniežaťom bol syn Vladimíra Monomacha – Jurij Dolgorukij. V jeho pozývacom liste černigovskému kniežaťu z roku 1147 je prvý krát spomínaná Moskva – tento rok sa považuje za rok jej založenia. Jurij Dolgorukij podriadil svojmu vplyvu Novgorod, dobyl Kyjev a získal i titul kyjevského kniežaťa.

K posilneniu moci dochádza za jeho syna Andreja Bogoľubského (1157-1174), ktorý si podrobil susedné kniežatstvá a v roku 1169 vyplienil Kyjev. Zrušil prerogatívu Kyjeva na veľkokniežací titul, ktorí prisúdil sebe a svojím nástupcom – „veľkoknieža vladimírske“. Andrej obmedzil moc dedičného bojarstva: všetka moc je sústredená v rukách kniežaťa a Kniežacej rady, začína sa formovanie „služobnej šľachty“. Jeho brat Vsevolod Jurievič (1176-1212) si podriaďuje Novgorod (ten je prinútený prijímať za kniežatá „správcov“ z Vladimíru – t.j. príbuzných kniežaťa), Smolenské, Riazanské kniežatstvo. Na druhej strane, vďaka značnému počtu potomkov (prídomok „veľké hniezdo“) dochádza k drobeniu samotného kniežatstva na viacero údelov (za jeho synov na 5, za vnukov až na 12 kniežatstiev; najstarší vždy získava titul vladimírskeho veľkokniežaťa a mesto Vladimír).