Politický systém RF

Zákonodarná moc

Najvyšším zákonodarným orgánom RF je dvojkomorové Federálne Zhromaždenie (Федера́льное Собра́ние). Hlavnú zákonodarnú úlohu plní dolná komora FZ – Štátna Duma (Госуда́рственная Ду́ма), po schválení musí zákon odobriť horná komora – Rada Federácie (Сове́т Федера́ции) a prezident. Právo zákonodarnej iniciatívy (právo predkladať návrhy zákonov) majú: prezident RF, Rada Federácie a jej členovia, poslanci Dumy, zákonodarné orgány subjektov federácie; Najvyšší súd a Ústavný súd majú právo navrhovať zákony len v oblastiach ich kompetencie. Federálne Zhromaždenie prijíma federálne zákony a federálne ústavne zákony, t.j. zákony s platnosťou na celom území RF.

Štátnu Dumu tvorí 450 poslancov, volených na obdobie 5 rokov. Poslanci sa volia podľa zmiešaného volebného systému: polovica podľa proporčného na základe kandidátok politických strán, polovica sa volí v jednomandátových okruhoch. Poslancom sa môže stať každý svojprávny občan Ruskej Federácie, ktorý dosiahol vek 21 rokov a nemá občianstvo iného štátu. Jeden človek môže zastávať najviac jednu štátnu funkciu. Rovnako nemôže vykonávať ďalšiu platenú funkciu, okrem pedagogickej, vedeckej a inej tvorivej profesie. Počas vykonávania svojich právomocí je nedotknuteľný, ak príslušná komisia Dumy nerozhodne o možnosti jeho trestného stíhania.

Okrem zákonodarnej funkcie do kompetencie Dumy patrí i odsúhlasenie kandidatúry predsedu vlády, riešenie otázky dôvery vláde, menovanie a odvolávanie Predsedu Centrálnej Banky, menovanie a odvolávanie Predsedu Účtovnej komory a polovice jej audítorov, menovanie a odvolávanie Splnomocnenca pre práva človeka, vyhlásenie amnestie, zahájenie procesu odvolávania prezidenta (impeachment).

Prezident RF má právo rozpustiť Štátnu Dumu ak 3 krát odmietne jeho kandidátov na funkciu predsedu vlády, ak vyjadrí v priebehu troch mesiacov opakovane nedôveru vláde, resp. ak jej odmietne vyjadriť dôveru. Duma nemôže byť rozpustená počas prvého roka od zvolenia, počas trvania procedúry odvolania prezidenta, počas vojnového alebo mimoriadneho stavu na celom území krajiny, ako aj v období 6 mesiacov do konca prezidentského funkčného obdobia.

Rada Federácie tvorí hornú komoru parlamentu, ktorá sa schádza podľa potreby, no minimálne 2 krát do mesiaca. Radu federácie tvoria dvaja zástupcovia za každý subjekt RF: jeden za zákonodarný orgán a jeden za výkonný orgán subjektu, ako aj zástupcovia Ruskej federácie, menovaný prezidentom, ktorých počet je maximálne 10% z počtu ostatných zástupcov subjektov. Funkčné obdobie každého člena zodpovedá funkčnému obdobiu orgánu, ktorý ho do parlamentu delegoval; tento ho môže i predčasne odvolať. Členom Rady Federácie môže byť občan RF starší ako 30 rokov, ktorý má trvalý pobyt na území konkrétneho subjektu minimálne posledných 5 rokov. Za zákonodarný orgán subjektu môže byť delegovaný len riadne zvolený poslanec tohto orgánu.

Rada Federácie spolu s Dumou sa zúčastňuje na rozpracovávaní a prijímaní zákonov, Rada ako celok i každý jej člen má právo navrhovať zákony. Okrem toho do jej kompetencií patrí: schválenie zmeny hraníc medzi subjektmi RF, schválenie dekrétu prezidenta o zavedení vojnového alebo mimoriadneho stavu, rozhodnutie o možnosti vyžiť ruské ozbrojené sily za hranicami RF, vyhlásenie prezidentských volieb, odvolanie prezidenta z funkcie, vymenovanie sudcov Ústavného a Najvyššieho súdu, vymenovanie a odvolanie Generálneho prokurátora, zástupcu predsedu Účtovnej komory a polovice jej audítorov.

Každý zo subjektov federácie má svoje orgány zákonodarnej moci, ktoré prijímajú ústavy, zákony a iné právne akty, platné na danom území. Tieto nemôžu byť v rozpore s Ústavou RF a federálnym zákonodarstvom.