Ak od postupu vyžadujeme, aby bol hromadný, zvyčajne doň vkladáme nejaké vstupné hodnoty – parametre. Nie každý algoritmus však vie byť hromadný. Niektoré algoritmy sú šité presne na konkrétny problém a nie je možné vstupné parametre meniť, lebo sú zložité alebo jednoducho iné neexistujú. Preto túto vlastnosť považujeme skôr za užitočnú ako nutnú.
Typickým praktickým príkladom využitia hromadnosti je výpočet brzdnej dráhy automobilu pri zadanej rýchlosti, povrchu vozovky a prevážanej hmotnosti. Výsledok dokážeme určiť bez zmien v algoritme, postačí zadať iné vstupné údaje.
Pri vytváraní všeobecných algoritmov nejde o vyriešenie konkrétneho problému, ale skôr o popísanie postupu, podľa ktorého sa výsledok získava.
Zasa jeden matematický príklad: Ak chceme algoritmicky zapísať výpočet objemu kvádra, nemôžeme do algoritmu napísať 3 x 8 x 11, ale a x b x c, pričom ako vstupné hodnoty budeme zadávať práve hodnoty a, b a c.