Vybrané etické kódexy pomáhajúcich a nepomáhajúcich profesií

1. Etický kódex mediátora

Preambula

Etický kódex mediátora (ďalej len kódex) stanovuje požiadavky kladené na profesionálny a morálny kredit vykonávateľa mediácie ako jedného z najefektívnejších alternatívnych prostriedkov riešenia konfliktov a sporov. Poslanie mediátora, ako profesionálne vyškoleného sprostredkovateľa pre ukončenie sporu alebo konfliktu, zapísaného v Registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR, je pomôcť tomuto procesu všetkými prostriedkami, ktoré sú v súlade s právom, morálkou a dobrými mravmi. Jeho výsledkom je vyriešenie konfliktnej situácie a jej potvrdenie formou mimosúdnej dohody.

Článok 1

Vzťah mediátora k stranám sporu

Povinnosťou mediátora pred začatím procesu mediácie je poučiť strany o: dobrovoľnosti ich účasti, možnosti v ktorejkoľvek fáze mediáciu prerušiť, resp. ukončiť, skutočnosti, že finálne riešenie spočíva v slobodnej vôli zúčastnených strán, odplatnosti služby mediátora na základe dohody,úlohe mediátora, ktorá nespočíva v rozhodovaní, ale v riadení procesu, ktorý by mal dospieť k uzatvoreniu dohody,o dôvernosti celého procesu.

Článok 2

Vedenie procesu mediácie

Proces mediácie spočíva na nasledovných zásadách, ktorými sa mediátor riadi: nestranne vedie rokovanie za účasti oboch strán sporu, alebo za účasti ich právnych zástupcov, prípadne s každou stranou zvlášť, vedie strany k tomu, aby dobrovoľne prevzali zodpovednosť za riešenie sporu, koncipuje návrh mediačnej dohody, ak túto úlohu neprevzali samotné strany sporu, zvažuje svoje zásahy v každej fáze procesu mediácie, je nestranný a objektívny, vytvára pre obe strany rovnaké podmienky, vytvára pozitívnu atmosféru a ovzdušie vzájomnej dôvery, v prípade, že rokuje s každou stranou zvlášť, tlmočí získané poznatky len po súhlase dotknutej strany, mediátor zachováva mlčanlivosť o faktoch zistených pred, počas a po mediácii od sporových strán s výnimkou prípadov, keď ho zákon tejto mlčanlivosti zbavuje.

Článok 3

Vzájomné vzťahy medzi mediátormi

Mediátor:

nevstupuje do mediovaného sporu a nezasahuje do sporu mediovaného iným mediátorom, verejne neprejavuje kritiku voči vedeniu mediácie iným mediátorom a voči dohodám iných mediátorov.

Článok 4

Záväzky mediátora k profesii

Mediátor:

sa prezentuje kvalitným výkonom svojho povolania, pričom pri reklame a získavaní klientov zachováva jej primeranosť a musí vychádzať z pravdivých skutočností o osobe a výsledkoch práce mediátora, sa priebežne vzdeláva a skvalitňuje svoje mediačné zručnosti, by mal pri každej príležitosti zvážiť, či je kompetentný mediovať konkrétny prípad, ak jeho praktické skúsenosti, alebo výcvik nesúvisia s mediovaným sporom, môže svoje skúsenosti mediátora plne využívať ako účastník rôznych profesionálnych združení, spolkov, mediátorov zameraných na skvalitnenie práce mediátorov a zlepšenie výsledkov mediácie, jej propagácie medzi laickou verejnosťou.

2. Etický kodex zdravotníckeho pracovníka

Poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.

Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka

1. Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.
2. Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je zachovávať život, chrániť, podporovať a obnovovať zdravie, predchádzať chorobám, mierniť utrpenie bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie, morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta.
3. Zdravotnícky pracovník pri výkone svojho povolania postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
4. Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je byť za všetkých okolností vo svojich profesionálnych rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý.
5. Zdravotnícky pracovník pomáha pacientom uplatňovať právo slobodného výberu zdravotníckeho pracovníka.

Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania

1. Zdravotnícky pracovník v rámci svojej odbornej spôsobilosti a kompetencie vykonáva preventívne výkony, diagnostické výkony, liečebné výkony spôsobom zodpovedajúcim súčasným poznatkom vedy.
2. Zdravotnícky pracovník plní svoje povinnosti aj v situáciách verejného ohrozenia a pri katastrofách prírodnej alebo inej povahy.
3. Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov na ochranu života, zdravia alebo práv pacienta.
4. Zdravotnícky pracovník nesmie predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť, alebo také lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely.
5. Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmierňuje bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, priania pacienta v súlade s právnymi predpismi a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicidium sú neprípustné.
6. Zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva povolanie, je povinný dbať o svoj odborný rast a sústavne sa vzdelávať.
7. Zdravotnícky pracovník je povinný pri výkone povolania primerane chrániť zdravotnú dokumentáciu pred neoprávnenou zmenou, zničením alebo zneužitím.
8. Zdravotnícky pracovník nesmie sám alebo po dohovore s inými ordinovať neúčelné diagnostické, liečebné a iné výkony.
9. Pri predpisovaní a odporúčaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale výlučne poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím a potrebou pacienta.
10. Zdravotnícky pracovník sa môže zúčastňovať na prezentácii odborných zdravotníckych tém na verejnosti, v tlači, rozhlase a televízii a na diskusii k nim.
11. Zdravotnícky pracovník nemôže používať nedôstojné praktiky smerujúce k rozšíreniu počtu pacientov. Je zakázané takéto aktivity iniciovať prostredníctvom druhých osôb. Reklama a inzercia súkromnej praxe, zdravotníckych zariadení a používaných diagnostických a liečebných metód sú povolené. Reklama musí byť pravdivá, striedma, výsostne informujúca a nesmie mať znaky nekalej súťaže. Text reklamy a jej zverejnenie nesmú znížiť vážnosť povolania zdravotníckeho pracovníka.
12. Zdravotnícky pracovník si musí byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.

Zdravotnícky pracovník a pacient

1. Zdravotnícky pracovník si vo vzťahu k pacientovi plní svoje profesionálne povinnosti.
2. Zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.
3. Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti človeka alebo sa na ňom zúčastňovať. Každý zdravotnícky pracovník je povinný oznámiť príslušným orgánom podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a týrania pacienta, a to najmä maloletej osoby a osoby zbavenej spôsobilosti na právne úkony.
4. Zdravotnícky pracovník je povinný v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným spôsobom poučiť pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia, zamýšľaných diagnostických a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej prognóze a o ďalších dôležitých okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky a liečby.
5. Zdravotnícky pracovník je povinný získať informovaný súhlas pacienta, jeho zákonného zástupcu alebo splnomocneného zástupcu pred poskytnutím nezvratného zdravotníckeho výkonu.
6. Zdravotnícky pracovník nijakým spôsobom nesmie zneužiť dôveru a závislosť pacienta. Všetky informácie získané pri výkone povolania sú dôverné počas života pacienta, ako aj po jeho smrti.

Vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi

1. Základom vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je vzájomné uznávanie jednotlivých zdravotníckych profesií, čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a priznaním práva na odlišný názor.
2. Zdravotnícki pracovníci, ktorí súčasne alebo následne vyšetrujú, liečia alebo ošetrujú toho istého pacienta, vzájomne spolupracujú.
3. Zdravotnícki pracovníci sú povinní požiadať ďalšieho zdravotníckeho pracovníka o konzílium vždy, keď si to vyžadujú okolnosti a pacient s tým súhlasí. Majú právo navrhnúť osobu konzultanta. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta s osobitným dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych pracovníkov rôznia.
4. Zdravotnícki pracovníci nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá zdravotníckemu pracovníkovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa v zdravotníckom zariadení vzdeláva, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.

Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať činnosť nezdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.

Lekár, zubný lekár a ostatní pracovníci v zdravotníctve

1. Lekár a zubný lekár nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je lekárom alebo zubným lekárom a nepatrí k zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá lekárovi a zubnému lekárovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa u lekára vzdeláva alebo pracuje, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.

Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať osoby vykonávajúce činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.

3. Etický kódex sestry

1. Etický kódex sestry (ďalej len "kódex") vyjadruje základné ciele a hodnoty ošetrovateľského povolania. Ak sa niekto stane sestrou, berie na seba morálny záväzok, že bude dodržiavať hodnoty a plniť morálne povinnosti vyjadrené v kódexe.
2. Kódex informuje sestry aj spoločnosť o profesionálnych očakávaniach a požiadavkách, ktoré zodpovedajú etickým normám ošetrovateľského povolania.
3. Sestry majú štyri základné zodpovednosti:

a)       podporovať zdravie,

b)       predchádzať chorobám,

c)       obnovovať a udržiavať zdravie,

d)       zmierňovať utrpenie.

1. Pri svojom rozhodovaní o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu zvažujú sestry dôsledky pre klienta - pacienta, rodinu a Komunitu a všeobecné morálne princípy, z ktorých vyplývajú etické princípy ošetrovateľstva. Najzákladnejšie z nich sú:

a)       úcta k človeku a rešpekt k ľudskému životu,

b)       autonómia - sebaurčenie jednotlivca,

c)       konanie dobra,

d)       vyhýbanie sa spôsobeniu škody,

e)       zachovávanie mlčanlivosti,

f)        pravdovravnosť, spoľahlivosť a spravodlivosť v konaní voči ľuďom.

KÓDEX

1. Sestra si váži ľudský život, ľudské práva a dôstojnosť každého jednotlivca ako jedinečnej ľudskej bytosti, akceptuje klienta - pacienta v jeho zdravotnej situácii a poskytuje mu ošetrovateľskú starostlivosť bez ohľadu na pohlavie, etnickú skupinu, rasu, náboženstvo, kultúru, sexuálnu orientáciu, sociálne postavenie a politické presvedčenie.
2. Sestra ochraňuje právo klienta na súkromie tak, že uvážene chráni informácie dôverného charakteru. Povinnosti mlčanlivosti môže byť zbavená, ak dá klient - pacient na to výslovný súhlas alebo ak to zákon ustanovuje.
3. Sestra koná tak, aby ochránila klienta v prípadoch, keď je zdravotná starostlivosť a bezpečnosť klienta ohrozená nekompetentným, neetickým alebo nezákonným konaním niektorého člena zdravotníckeho tímu alebo inej osoby.
4. Sestra je povinná sústavne prehlbovať svoje teoretické vedomosti a praktické zručnosti, udržiavať si profesionálny výkon povolania v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami v ošetrovateľstve a v ďalších vedeckých disciplínach súvisiacich s ošetrovateľstvom.
5. Sestra je osobne zodpovedná za ošetrovateľské rozhodnutia a výkony, ktoré vykonáva samostatne alebo v spolupráci s lekárom.
6. Sestra je zodpovedná za profesionálnu kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Zúčastňuje sa na formulovaní, realizácii a hodnotení noriem (štandardov) ošetrovateľstva.
7. Sestra pri preberaní zodpovednosti za úlohy, ktorými bola poverená zdravotníckymi pracovníkmi, je oprávnená ich prijať len vtedy, ak si je istá, že je spôsobilá na ich výkon z hľadiska svojho vzdelania, vedomostí, schopností a rozsahu skúseností. Rovnako musí postupovať pri delegovaní ošetrovateľských úkonov na iné osoby.
8. Sestra sa zúčastňuje na činnostiach, ktoré prispievajú k rozvoju teoretickej základne ošetrovateľstva, ako aj na aplikácii vedeckých poznatkov do ošetrovateľskej praxe.
9. Sestra sa podieľa na profesionálnom úsilí o dosiahnutie a udržanie takých pracovných podmienok, ktoré vyústia do vysokej kvality ošetrovateľskej starostlivosti.
10. Sestra sa podieľa na výchove verejnosti k zdravému spôsobu života, podpore a udržiavaní zdravia a na ochrane verejnosti pred nesprávnymi informáciami.
11. Sestra spolupracuje so zdravotníckymi pracovníkmi a s inými pracovníkmi v zdravotníctve, s orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy a s občianskou verejnosťou pri rozvoji a zjednocovaní úsilia spoločnosti o uspokojovanie zdravotných potrieb obyvateľstva.

4. Etický kódex pôrodnej asistentky

1. Etický kódex pôrodnej asistentky (ďalej len "kódex") vyjadruje základné ciele a hodnoty povolania pôrodnej asistentky. Ak sa niekto stane pôrodnou asistentkou, berie na seba morálny záväzok, že bude dodržiavať hodnoty a plniť špeciálne morálne povinnosti vyjadrené v kódexe.
2. Kódex zdôrazňuje v povolaní pôrodnej asistentky zodpovednosť a dôveru, ktorú do nej vložila spoločnosť. Kódex určuje profesionálne požiadavky, ktoré zodpovedajú etickým normám povolania pôrodnej asistentky.
3. Kódex stanovuje všeobecné princípy na usmernenie pôrodnej asistentky a hodnotenie pôrodníckych služieb. Kódex nezabezpečuje kvalitu správania jednotlivých pôrodných asistentiek, ktoré si vyžaduje profesionálna prax. Profesionálnu a osobnú integritu môže zabezpečiť len pôrodná asistentka vnútorne stotožnená s profesionálnym kódexom správania.
4. Kódex poskytuje pôrodným asistentkám bežný etický systém vhodný na použitie, keď budú čeliť situáciám v každodennej praxi, keď konfliktné momenty, zneužívanie sily alebo jednoduché zanedbávanie základných morálnych princípov môžu dostať ženy a ich novorodencov alebo aj iných kolegov do nebezpečenstva.
5. Kódex zabezpečuje rovnosť pre všetkých ľudí v prístupe k starostlivosti o zdravie. Je založený na vzájomných vzťahoch úcty, dôvery a dôstojnosti všetkých členov spoločnosti.

KÓDEX

1. Vzťahy v pôrodníctve

a)       Pôrodná asistentka rešpektuje zásadné právo ženy na voľbu materstva a podporuje ju v prevzatí zodpovednosti za následky tejto voľby.

b)       Pôrodná asistentka spolupracuje so ženami, podporuje právo aktívne sa zúčastňovať na rozhodnutiach o ich starostlivosti, ponecháva ženám právo hovoriť za seba v otázkach týkajúcich sa ich zdravia a zdravia ich rodín.

c)       Pôrodná asistentka spolupracuje s vládnymi agentúrami a nadáciami pri definovaní potrieb žien (klientiek) v starostlivosti o zdravie, pri zabezpečení efektívneho využitia zdrojov vzhľadom na ich prioritu a dostupnosť.

d)       Pôrodné asistentky sa podporujú a pomáhajú si navzájom v naplnení profesionálnej roly a aktívne sa usilujú o primerané sebahodnotenie.

e)       Pôrodná asistentka pracuje s inými zdravotníckymi pracovníkmi, konzultuje s nimi a obracia sa na nich, keď potreba starostlivosti o ženu prekračuje kompetencie pôrodnej asistentky.

2. Odborná prax pôrodnej asistentky

a)       Pôrodná asistentka poskytuje starostlivosť ženám a rodinám, ktoré čakajú narodenie dieťaťa, pričom rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a zároveň sa usiluje eliminovať škodlivé zvyky v rámci tej istej kultúry.

b)       Pôrodná asistentka podporuje u žien realistické očakávanie pôrodu s minimálnym predpokladom, že ani jedna žena by nemala byť poškodená počatím alebo pôrodom.

c)       Pôrodná asistentka bez ohľadu na podmienky využíva svoje odborné vedomosti, aby zabezpečila bezpečný priebeh pôrodu u žien, ktoré vyhľadávajú zdravotnú pomoc.

d)       Pôrodná asistentka bez ohľadu na podmienky reaguje na psychické, telesné, emocionálne a duchovné potreby žien, ktoré vyhľadávajú zdravotnú pomoc.

e)       Pôrodná asistentka podporuje zdravie žien v priebehu ich životného cyklu, života rodín a iných odborných zdravotníckych pracovníkov.

f)        Pôrodná asistentka sa počas svojej pôrodníckej kariéry aktívne usiluje o osobný, intelektuálny a profesionálny rast, pričom tento rast spája so svojou praxou.

3. Profesionálna zodpovednosť pôrodných asistentiek

a)       Pôrodná asistentka udržuje v tajnosti informácie o klientke a jej rodine, aby ochránila ich právo na súkromie a postupuje s rozvahou pri ich poskytovaní.

b)       Pôrodná asistentka je zodpovedná za svoje rozhodnutia a výkony, ako aj za výsledky týkajúce sa jej starostlivosti o ženy.

c)       Pôrodná asistentka môže odmietnuť zúčastniť sa na úkonoch, ku ktorým má hlboký morálny odpor, ale dôraz na individuálne svedomie by nemal pripraviť ženy o základné zdravotné služby.

d)       Pôrodná asistentka sa zúčastňuje na rozvoji a uskutočňovaní zdravotnej politiky, ktorá podporuje zdravie všetkých žien a rodín očakávajúcich narodenie dieťaťa.

4. Rozvoj vedomostí a praxe pôrodnej asistentky

a)       Pôrodná asistentka zabezpečuje, aby rozvoj vedomostí v pôrodnej asistencii bol založený na činnostiach, ktoré chránia práva žien.

b)       Pôrodná asistentka rozvíja vedomosti o pôrodnej asistencii a delí sa o ne s inými pôrodnými asistentkami v rôznych činnostiach, napr. vo výskume.

c)       Pôrodná asistentka sa zúčastňuje na formálnom vzdelávaní študentov pôrodnej asistencie.

5. Etický kódex lekárnika

Všeobecné povinnosti lekárnika

Lekárnik v službe zdraviu plní spoločenské poslanie. Vykonáva svoje povolanie v záujme ľudskosti a života, v duchu úcty k človeku a ľudským právam. Svoju činnosť vykonáva s vedomím plnej zodpovednosti voči svojmu stavu a povolaniu lekárnika v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a stavovskými predpismi. Vo svojom odbore sa celoživotne vzdeláva.

Prax lekárnik vykonáva s maximálnou zodpovednosťou v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a v tomto duchu vedie aj svojich kolegov a podriadených zamestnancov. Musí sa vyvarovať skutkov a činností, ktoré by, a to aj v prípadoch nesúvisiacich s výkonom praxe, mohli poškodiť lekárnický stav a odbornú vážnosť svojho povolania. Lekárnik nesmie uzatvárať také právne vzťahy, ktoré by umožňovali nepovolaným osobám prístup k liekom a manipuláciu s nimi. Nie je dovolené zárobkové spolupodnikanie lekára a lekárnika pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a obmedzovanie slobodného rozhodovania pacienta vo výbere lekárne. Lekárnik uznáva právo každého človeka na slobodný výber lekárne.

Povinnosť mlčanlivosti lekárnika

Lekárnik je povinný, okrem zákonom ustanovených prípadov, zachovávať profesionálnu mlčanlivosť o skutočnostiach zistených pri výkone povolania.

Odborná zodpovednosť lekárnika

Lekárnik vykonáva svoju profesiu osobne, za jej výkon je odborne a eticky zodpovedný. Je zodpovedný aj za osobne nevykonanú prácu, ktorá sa uskutočnila pod jeho vedením alebo dohľadom. Výkon svojej profesie nesmie za žiadnych okolností ani na okamih zveriť nekvalifikovanej osobe. Všetky ním poskytované informácie musia byť pravdivé a presné a musia zodpovedať etike stavu. Lekárnik sa musí venovať rovnakou mierou všetkým pacientom bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasu, vierovyznanie, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie, morálnu či rozumovú povesť pacienta, a to aj bez ohľadu na osobné pocity lekárnika. V záujme zdravia pacienta môže lekárnik odmietnuť výdaj požadovaného lieku. Lekárnik sa svojou odbornou činnosťou podieľa na zvyšovaní zdravotnej osvety občanov.

Vzťah lekárnika k pacientom a lekárom

Lekárnik zachováva korektný prístup k chorému a rešpektuje jeho dôstojnosť. Lekárnik nesmie zneužiť stav pacienta vo svoj prospech. Lekárnik musí poskytnúť chorému v bezprostrednom ohrození života a zdravia pomoc v rozsahu svojich možností a vedomostí. Lekárnik nesmie verejne posudzovať činnosť lekára a narušiť tak dôveru v jeho činnosť a nesmie použiť inú osobu na usmernenie pacienta do svojej lekárne.

Stavovské povinnosti lekárnika

Lekárnik je povinný aktívne sa zúčastňovať na činnosti Slovenskej lekárnickej komory na prospech a zlepšovanie postavenia lekárnického stavu. Má zachovávať a chrániť duchovné tradície lekárenstva a hmotné pamiatky dokumentujúce minulosť farmácie. Je povinný upozorňovať kolegov na dodržiavanie zásad Etického kódexu lekárnika a oznamovať kontrolným orgánom komory jednotlivé prípady ich porušovania. Etický kódex lekárnika je stavovským predpisom komory a jeho porušovanie podlieha disciplinárnemu konaniu. Lekárnici sú povinní navzájom si pomáhať a podporovať sa, majú byť k sebe korektní a lojálni. Svojím konaním si nesmú spôsobovať morálnu ujmu. Mladých kolegov vedú k úcte k stavu a k profesii lekárnika.

6. Etický kódex rehabilitačných pracovníkov, fyzioterapeutov, ergoterapetov

• Pretože potreba fyzioterapie je všeobecná, služby rehabilitačných pracovníkov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov nesmú byť obmedzované národnosťou, farbou pleti, vierou, politikou, sociálnym štatútom, pohlavím a sexuálnou preferenciou.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut si musí byť vedomý miery svojej zodpovednosti za zdravie pacienta, preto sa zaväzuje neaplikovať také liečebné postupy, ktoré by podľa jeho znalosti mohli ohroziť zdravie pacienta.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut musí stále udržiavať najvyššiu možnú úroveň svojej odbornosti.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut musí rešpektovať kultúrne a náboženské presvedčenie svojich pacientov.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut v záujme pacientov loajálne spolupracuje so svojimi kolegami a pracovníkmi iných medicínskych odborov.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut musí držať v tajnosti všetky osobné informácie, ktoré mu pacient zverí a nesmie hovoriť o záležitostiach pacienta s nikým iným, ako s tým, kto je spoluzodpovedný za starostlivosť o neho.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut je oprávnený viesť účtovanie za svoje liečebné výkony pre Národnú poisťovňu, podľa platných predpisov / bodník služieb /.
• Pacienti musia byť vopred informovaní o výške poplatkov / bodov /za vykonané služby.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut musí za každých okolností dodržiavať štandart profesionálnej a osobnej etiky, čo robí jeho profesiu dôveryhodnou.
• Rehabilitačný pracovník, fyzioterapeut, ergoterapeut v prípade, že jeho kolega zanedbáva etické princípy tak, ako sú zakotvené v etickom kódexe, a aj napriek upozorneniu nedôjde k náprave, je povinný o tomto konaní podať správu regionálnej Sekcii rahabilitačných pracovníkov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov pri SK SZP.
• Rehabilitační pracovníci, fyzioterapeuti, ergoterapeuti sa podieľajú na spolupráci s občianskými iniciatívami a členmi iných zdravotníckych profesií na prevencií a starostlivosti o zdravie občanov.

Tieto etické princípy pre rehabilitačných pracovníkov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov boli vypracované v súlade s etickým kódexom W.C.P.T. a boli schválené členmi výboru Sekcie rehabilitačných pracovníkov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov pri SK SZP dňa 5. 6. 1993 v Trenčianskych Tepliciach. Etický kódex pre rehabilitačných pracovníkov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov je záväzný pre každého člena SK SZP. Etický kódex bol prijatý na Sneme SK SZP dňa 8. 10. 1994 v Košiciach

7. Etický kódex psychoterapeutov

Princípy poskytovania psychoterapeutie sú vyčlenené etickým kódexom Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. Ich dodržiavanie zo strany psychoterapeutov je nevyhnutné a musí sa striktne dodržovať, hlavne kvôli blízkej práci s klientom, vysokej dôvernosti informácii o klientovi a značnému riziku poškodenia klienta ich nedodržaním. Etický kódex psychoterapeuta je doplnkom Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka.

Dôvodom výberu etického kódexu tejto profesie boli hlavne osobneé skúsenosti s prácou psychoterapeuta v úlohe klienta. Chceli by sme sa zaoberať hlavne otázkou pôsobenia etického kódexu na klienta, praktického využitia etického kódexu psychoterapeutom a etické zásady, ktoré sa uplatňujú v praxi. Ďalej by sme sa chceli zaoberať chybami ktoré sa vyskytujú v rámci etického kódexu psychoterapeuta voči klientovi a možné poškodenia klienta nedodržiavaním kódexu.

1. Dôvernosť informácií

S profesie psychoterapeuta vyplýva získavanie dôverných informácii o klientovi, s ktorými musí byť nakladané psychoterapeutom tak aby nepoškodil klienta ich neoprávneným zverejnení prípadne zneužitím voči klientovi a tým jeho poškodením. Klient vďaka zachovávaniu mlčanlivosti a dôvernosti zo strany psychoterapeuta, získava k nemu istotu dôveru a bezpečie a týmto sa napomáha k úspešnosti samotnej práce s klientom, rýchlejšiemu odstraňovaniu problémov a nadobúdaniu bližšieho vzťahu psychoterapeuta a klienta.

Dôverné informácie o klientovi môžu byť podané tretej osobe len v prípade predpokladanej konzultácie s kolegami prípadne inými odborníkmi, a to len na základe súhlasu klienta. Prípadne ak sa psychoterapeut dozvie že klient svojím konaním môže poškodiť seba alebo iných, alebo sa dopustil závažného trestného činu, postúpi svoje informácie o klientovi vyšetrovacím orgánom.

Tu často dochádza k porušovaniu kódexu v rámci neoprávneného narábania s osobnými informáciami. S osobných skúseností vieme že psychoterapeut konzultoval svojho klienta s kolegom bez súhlasu klienta, prípadne používal prípad iného klienta ako názorný príklad, taktiež bez predošlého súhlasu.

2. Rešpekt voči klientovi

Psychoterapeut sa musí správať s rešpektom ku klientovi, ochraňovať jeho záujmy pracovať s klientom ako rovnocennou bytosťou. Bezpodmienečne rešpektovať jeho práva a dôstojnosť a nevyužívať svoju autoritu na manipuláciu s klientom. Rešpektovať ich rozhodnutia, a nenútiť ich k niečomu čo sami nechcú (pokračovanie terapie, postupy psychoterapeuta).

Ďalej je povinnosťou psychoterapeuta informovať o postupoch a metódach ktoré budú psychoterapeuti uplatňovať. Dodržiavanie týchto etických zásad dopomáha k úspešnosti terapie. Klient nadobúda pocit istoty, subjektívnej pohody a presvedčenia k riešeniu jeho problémov.

Nedodržiavanie týchto etických zásad vedie nielen k poškodeniu klienta zo strany jeho práv ale aj často k prehĺbeniu jeho psychických porúch, kedy psychoterapia je viac klientovi na príťaž a viac škodí ako pomáha.

Častým problémom je hlavne využívanie nadradenosti psychoterapeuta, kedy klienta priam demotivuje, dokonca niekedy psychicky šikanuje, prípadne bezpodmienečne núti k pokračovaniu terapie.

3. Kompetencia

Psychoterapeut musí svoju prácu vykonávať v rámci svojej kompetencie, nesmie ju prekračovať a musí vedieť rozpoznávať hranice. V zásade nevykonávajú odbornú činnosť ktorá je mimo ich kompetencie. Vzdelávanie a zvyšovanie kompetencie je nevyhnutnou súčasťou pri vykonávaní praxe psychoterapeuta, ako aj konzultácie medzi kolegami a inými odborníkmi, a však na základe súhlasu klienta.   

Kompetencia psychoterapeuta by nemala byť ovplyvnená osobnými problémami, psychickými poruchami, prípadne inými faktormi ktoré sa môže prenášať do práce psychoterapeuta, a tým pádom aj na klienta.

Často sa môžeme stretnúť práve s tým ako psychoterapeuta ovplyvňujú osobné problémy, psychická vyčerpanosť a ďalšie, ktoré prenášajú do svojej praxe a konfrontujú s nimi svojich klientov. To všetko nabúrava ich profesionálnosť.

4. Zodpovednosť

Profesia psychoterapeuta musí spĺňať aj etickú zásadu zodpovednosti voči klientovi a ľudom v klientovom okolí.

Kladie sa dôraz hlavne na zodpovednosť nevystupovania do duálnych vzťahov, napríklad príbuzenských vzťahov, priateľského alebo sexuálneho vzťahu. Týmto býva poškodená profesionálnosť psychoterapeuta, jeho nestrannosť a objektívnosť. Týmto sa vytvára konflikt záujmov a poškodený býva predovšetkým klient.

Často vzniká pri práci psychoterapeuta etická dilema, ktoré správanie je alebo nie je v súlade s etickým kódexom? často k tomu dochádza aj vďaka vytvorenie blízke vzťahu medzi terapeutom a klientom, kedy sa porušuje viacero zásad etického kódexu. Tu by mala zasiahnuť etická komisia ktorá má postupovať podľa disciplinárneho poriadku.

V tejto časti prichádza často k porušeniu kódexu zo strany terapeuta hlavne keď si dosť neuvedomuje zodpovednosť voči svojim aktivitám na klientovi.

5. Nestrannosť a spravodlivosť

Terapeut musí zachovávať nestrannosť a nezaujaté postavenie voči každému klientovi, bez ohľadu na jeho etnickú príslušnosť, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, chorobu, pohlavie, vek a iné. Nesmie diskriminovať žiadneho jedinca.

Aj v tomto princípe dochádza ku chybám, kedy psychoterapeut odcudzuje istých klientov, prípadne ich člení do rôznych skupín, a odmieta pri istých skrytých skutočnostiach ktoré sa počas terapie dozvie (napr. sexuálna orientácia, alkoholizmus atd.)

6. Záver

Využívanie týchto jednotlivých princípov v praxi psychoterapeuta je nevyhnutné v každom ohľade. Dôležité je klásť ohľad na klienta a pracovať spolu s ním v spolupráci na základe istých vopred dohnutých pravidiel, podľa práva a etických zásad. Klient nesmie mať pocit ohrozenia, nedôvery či dokonca strachu voči terapeutovi, ktoré ak sa vyskytne, sú často spôsobené práve neprávnym dodržiavaním týchto etických princípov.   

Snažili sme sa uviesť ku každému princípu aj niektoré chyby ktorých sa psychoterapeuti často dopúšťajú pri práci s klientom. K ďalším by sme mohli pridať možno flegmatizmus, prípadne nedoceňovanie problému klienta, zľahčovanie jeho problému a adekvátne neriešenie vzniknutého problému. S týmito problémami sme sa mohli stretnúť aj vďaka osobnej skúsenosti. Preto každý psychoterapeut by si mal uvedomiť či pracovať proti etickým princípom a poškodiť tým klienta, alebo vychádzať v ústrety klientovi opačným postupom.

8. Etický kódex záchranárov – hasičov

Úvod

Kódex nenahradzuje právnu reguláciu zamestnancov Závodných hasičských útvarov (ďalej len „zamestnanec ZHÚ“) a členov závodných hasičských zborov (ďalej len „člen ZHZ“), ale na ňu naväzuje deklaráciou zásad etiky chovania sa pri plnení svojich úloh a povinností pre zriaďovateľa ZHÚ alebo ZHZ (ďalej len „zriaďovateľ“), vo vzťahoch medzi sociálnymi partnermi a pod.

Cieľ

Vydanie Kódexu etiky sleduje šírenie pojmu dobrých profesijných zvyklostí podľa právnych predpisov doplnené o špecifické požiadavky na zamestnancov a členov hasičských jednotiek vo vzťahu k zriaďovateľovi, k sociálnym partnerom a pod.

Pôsobnosť

Kódex je určený všetkým zamestnancom ZHÚ a členom ZHZ v odbore ochrany pred požiarmi a je záväznou normou chovania sa členov Asociácie zamestnancov hasičských jednotiek (ďalej len „AZHJ“). Kódex zároveň informuje odbornú i laickú verejnosť o zásadách a normách, ktoré zamestnanci ZHÚ a členovia ZHZ dobrovoľne prijali a chcú ich akceptovať prostredníctvom etickej samoregulácie.

Vzťahy k zriaďovateľom

Členovia AZHJ dodržujú vo vzťahoch so zriaďovateľmi ZHÚ a ZHZ, nasledujúce pravidlá:

1. Svojou činnosťou poskytujú zriaďovateľom svoju profesionalitu a odhodlanie optimálne zabezpečovať ochranu ich majetku, životov a zdravia ostatných zamestnancov pred požiarmi.
2. Nikdy nezneužijú odborné neznalosti zriaďovateľa, poskytnú mu vždy pravdivé informácie a zoznámia ho s možnosťami kvalitného, komplexného a systémového zabezpečenia ochrany jeho majetku a ďalších jeho zamestnancov pred požiarmi.
3. Svoju prácu, povinnosti a plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi, povinnosti v rámci plnenia stanovených úloh v príslušnej hasičskej jednotke, splnia vždy v štandartnej kvalite zodpovedajúcej potrebe zriaďovateľa a vlastným možnostiam.

Morálne a profesijné zásady etického chovania zamestnancov ZHÚ a členov ZHZ:

1. Uplatňujú zdvorilé jednanie, korektný prístup k zamestnancom a ostatným subjektom nachádzajúcich sa na území zriaďovateľa ZHU ZHZ.
2. Poskytujú odborné, neskreslené informácie o bezpečnostnej situácii u zriaďovateľa a navrhujú opatrenia k odstráneniu nedostatkov alebo predkladajú námety na zvýšenie bezpečnosti a ochrany pred požiarmi.
3. Pri plnení svojich povinností a úloh sa považujú za neoddeliteľnú súčasť podniku zriaďovateľa a jeho bezpečnosť zabezpečujú s maximálnou zodpovednosťou a nasadením.
4. Zachovávajú mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, s ktorými sa zoznámi u zriaďovateľa.
5. Plnia svoje povinnosti s vedomím, že ich profesionálny výkon je tiež vizitkou zriaďovateľa.
6. Nezneužívajú svoje odborné znalosti a schopnosti ku škode zriaďovateľa ani jeho zamestnancom alebo obchodných partnerov.

Zamestnanci ZHÚ a členovia ZHZ vo vzťahu k zriaďovateľom ctia tieto zásady:

1. Svedomito plnia pracovné povinnosti s vedomím zodpovednosti za bezpečnosť zvereného majetku, života a zdravia osôb.
2. Reprezentáciou, dobrou prácou a svojím chovaním u zriaďovateľa i na verejnosti chápu ako záruku rozvoja prosperity podniku (firmy), ktorému chránia majetok, zdravia a životy ostatných zamestnancov.
3. Sú lojálni k zriaďovateľovi, najmä nezneužívajú podnikové (firemné) prostriedky, znalosti súvisiace s podnikom (firmou) ani svoje odborné schopnosti na prospech svoj alebo tretích osôb.
4. Vyvarujú sa konania, ktoré by akokoľvek ohrozilo plnenie pracovného zmluvného vzťahu alebo ohrozilo povesť podniku (firmy) v očiach verejnosti.

Vzťahy k HaZZ sa riadia týmito zásadami:

1. Vo všetkých ohľadoch je rešpektovaná úloha a postavenie HaZZ. Členovia AZHJ napomáhajú príslušníkom týchto zložiek v ich činnosti.
2. Členovia AZHJ sa cítia byť súčasťou celospoločenského systému ochrany pred požiarmi a prispievajú k prevencii pri výkone svojho povolania, pri ochrane majetku a osôb pred požiarmi.
3. Účinnú spoluprácu s HaZZ na úseku preventívnej a represívnej činnosti, považujú za svoju občiansku povinnosť a otázku profesijnej cti.

C.9 Etický kódex príslušníka policajného zboru

Etický kódex policajta ustanovením základných pravidiel reguluje správanie a činnosť profesie policajta. Vnímajme ho ako súbor pravidiel, zásad, ktorých dodržiavanie sa prejavuje aj vo forme integrity policajta, resp. Policajného zboru. Ide o morálnu normu, sú to zásady, ktoré by mal mať každý policajt takpovediac v krvi.

Článok 1

Príslušník Policajného zboru ( ďalej len "policajt" ) pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody.

Článok 2

Policajt vykonáva služobnú činnosť bez ohľadu na náboženské, rasové, národnostné, sociálne, politické, triedne a iné vonkajšie faktory.

Článok 3

Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti vystupuje nestranne a zdržanlivo tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti.

Článok 4

Policajt dodržiava zásady občianskeho spolužitia tak na verejnosti, ako aj vo svojom súkromnom živote.

Článok 5

Policajt nezneužíva svoju príslušnosť k Policajnému zboru, svoje služobné zaradenie a prístup k informáciám na získanie osobných výhod alebo výhod pre iné právnické osoby a fyzické osoby. Kladie verejné záujmy nad vlastné, slúži verejnosti.

Článok 6

V záujme riadneho plnenia služobných povinnosti sa policajt zdržiava obchodných aktivít, ktoré by boli v rozpore s nezávislosťou policajta a s riadnym plnením služobných povinností.

Článok 7

Policajt sa v duchu služobnej zdvorilosti správa k spolupracovníkom korektne a neznevažuje ich profesionálnu spôsobilosť. Netoleruje však u nich korupčné ani iné neetické správanie.

Článok 8

Správanie policajta voči občanom je transparentné. Policajt prejavuje slušnosť, rešpekt, taktnosť a ohľaduplnosť voči všetkým osobám bez rozdielu. Nepoužíva násilie, donucovacie prostriedky používa iba za podmienok a spôsobom stanoveným zákonom.

Článok 9

Policajt sa mimo svojej služobnej činnosti vedome nestýka s osobami, o ktorých by vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery, resp. svoje služobné zaradenie vedieť mal alebo mohol, že sú osobami spojenými s páchaním závažnej trestnej činnosti. Toto sa nevzťahuje na činnosť policajtov, ak ide o dôležitý záujem služby, a činnosť policajtov operatívnych služieb Policajného zboru, pokiaľ táto súvisí s plnením úloh Policajného zboru, napríklad využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru. Služobné styky policajta sú transparentné.

Článok 10

Nadriadený dbá na to, aby jeho podriadení boli na služobnú činnosť primerane pripravení. Vytvára priaznivú sociálno-psychologickú atmosféru a pracovné podmienky pre výkon služby svojich podriadených a podporuje ich ďalšie vzdelávanie.

Článok 11

Nadriadený stimuluje a podporuje etické správanie svojich podriadených, vyžaduje od nich dodržiavanie etického kódexu a sám je im v jeho dodržiavaní príkladom.