Vybrané etické kódexy pomáhajúcich a nepomáhajúcich profesií 2

1. Etický kódex učiteľa

Všeobecné povinnosti

1. Stavovskou povinnosťou učiteľa, vychovávateľa, majstra odbornej výchovy, špeciálneho pedagóga (ďalej len učiteľ) je profesionálna starostlivosť o vzdelávanie a výchovu jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami humanizmu, ľudskosti, všeobecnej prospešnosti, úcty ku každému jednotlivcovi.
2. Povinnosťou učiteľa je rozvíjať vo svojich žiakoch lásku k vzdelaniu, múdrosti, dobru, k svojim najbližším, celej spoločnosti a svojej slovenskej vlasti.
3. Svoje poslanie plní učiteľ bez ohľadu na náboženské vyznanie, rasu, spoločenský pôvod a národnosť svojich žiakov.
4. Povinnosťou učiteľa je byť za všetkých okolností vo svojich profesionálnych postupoch a rozhodnutiach nezávislý, objektívny a zodpovedný.
5. Učiteľ napomáha rodičom a žiakom uplatňovať právo slobodného výberu školy, výchovného a vzdelávacieho zariadenia. 

Učiteľ a výkon jeho povolania

1. Učiteľ v rámci svojej odbornej a pedagogickej spôsobilosti vzdeláva a vychováva svojich žiakov spôsobom zodpovedajúcim najnovším poznatkom pedagogických a psychologických vied.
2. Učiteľ plní svoje poslanie nielen v rámci svojho pracovného času, ale pozitívne ovplyvňuje svoje okolie a spoločnosť za každých okolností.
3. Od učiteľa nemožno vyžadovať taký výkon povolania a také kroky a činy, alebo spoluúčasť na nich ak odporujú jeho svedomiu s výnimkou prípadov na ochranu života a zdravia.
4. Učiteľ nesmie používať metódy a formy, ktoré majú negatívny dopad na výchovu a charakter osobnosti žiaka.
5. Učiteľ používa svoje pedagogické majstrovstvo nielen voči bežne vychovávateľným a vzdelávateľným žiakom, ale aj zdravotne a osobnostne narušeným jedincom, ktorí sú ťažko vzdelávateľní a vychovávateľní.
6. Učiteľ, ktorý vykonáva svoje povolanie je povinný dbať o svoj odborný rast a permanentne sa vzdelávať, orientovať sa v najnovších trendoch a poznatkoch.
7. Učiteľ je povinný pri výkone svojho povolania primerane chrániť pedagogickú dokumentáciu pred neoprávnenou zmenou, zničením alebo zneužitím.
8. Učiteľ nesmie používať metódy alebo formy práce, ktoré ohrozujú zdravie alebo mravný vývoj žiaka a spoločnosti.
9. Učiteľ sa počas výchovno-vzdelávacieho procesu nesmie riadiť a brať na zreteľ komerčné hľadisko, vlastný prospech a úžitok ale výlučne svojim svedomím, pozitívnymi výchovno-vzdelávacími potrebami žiaka a vedeckými poznatkami.
10. Učiteľ má právo i povinnosť zúčastňovať sa na verejnosti, v elektronických a printových médiách prezentácii pedagogických tém a problémov a viesť o nich dialóg so širšou verejnosťou.
11. Učiteľ nesmie používať nedôstojné metódy a formy svojho pôsobenia smerujúce k ponižovaniu žiaka, znižovaniu jeho sebavedomia a sebaúcty.
12. Učiteľ je oprávnený zúčastňovať sa prezentácie pozitívnych výsledkov svojej práce, práce svojej školy alebo školského zariadenia. Informácie o svojej práci, práci svojho výchovno-vzdelávacieho zariadenia musia byť pravdivé, vecné, výsostne informujúce a propagujúce pozitívne postupy a výsledky, pričom sa nesmie znevažovať práca iných učiteľov či výchovno-vzdelávacích zariadení.
13. Učiteľ sa nezúčastňuje podujatí a aktivít, ktoré znižujú jeho spoločenskú vážnosť a prestíž a taktiež spoločenskú vážnosť a prestíž učiteľského povolania vôbec.
14. Učiteľ si má byť vždy a všade vedomý svojej národnej a spoločenskej úlohy a svojho vplyvu na okolie.

Učiteľ a žiak

1. Vzájomný vzťah učiteľa a žiaka, žiaka a učiteľa je postavený na vzájomnej úcte a pochopení, vzájomnej ústretovosti a podpore ich úloh v živote a spoločnosti.
2. Učiteľ si plní svoje profesionálne povinnosti voči všetkým žiakom rovnocenne bez zvýhodňovania jedných na úkor druhých, prihliada pritom na špecifické výchovné a vzdelávacie potreby jednotlivých žiakov, vyžadujúce si individuálny prístup.
3. Učiteľ sa správa k žiakovi korektne, s pochopením a trpezlivosťou. Nikdy sa nezníži k hrubému a nemravnému konaniu.
4. Učiteľ rešpektuje žiaka ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami a povinnosťami a právami i povinnosťami vyplývajúcimi z Deklarácie práv dieťaťa.
5. Učiteľ má právo a povinnosť dohliadať na zdravý vývoj žiaka, v prípade jeho ohrozenia bezodkladne na to upozorniť rodičov, resp. zákonných zástupcov žiaka, prípadne príslušné orgány a inštitúcie.
6. Učiteľ nesmie napomáhať alebo sa zúčastňovať na porušovaní cti a dôstojnosti žiaka. Každý učiteľ je povinný oznámiť príslušným orgánom podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a týrania žiaka, predovšetkým maloletých osôb.
7. Učiteľ je povinný zrozumiteľne a veku primerane v súlade s platnými základnými pedagogickými dokumentmi žiaka vzdelávať a vychovávať.
8. Učiteľ priebežne informuje žiaka jeho rodičov resp. zákonných zástupcov o výsledkoch spoločnej vzdelávacej a výchovnej práce, o prípadných problémoch, ťažkostiach a prípadných rizikách, ktoré môžu nastať.
9. Učiteľ priebežne spolupracuje so žiakom i jeho rodičmi resp. zákonnými zástupcami pri výbere najvhodnejšej perspektívnej vzdelávacej cesty a perspektívnej profesnej kariéry žiaka.
10. Učiteľ nesmie zneužiť dôveru a závislosť žiaka, rodičov resp. jeho zákonných zástupcov akýmkoľvek spôsobom.

Vzťahy medzi učiteľmi navzájom

Základom vzťahov medzi učiteľmi na jednotlivých druhoch a stupňoch škôl a školských zariadení je vzájomne čestne, profesionálne, slušne a spoločensky korektné správanie sa spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním svojich kompetencií a priznaním práva na odlišný názor.

1. Učiteľ kolegiálne spolupracuje s učiteľmi, ktorí súčasne vzdelávajú a vychovávajú žiaka, spolupracuje s učiteľmi, ktorých vzdelávaním a výchovou prešli a tými, ktorí budú žiaka vzdelávať a vychovávať v nasledujúcom období.
2. Učiteľ je povinný požiadať iného učiteľa o konzultáciu vždy, keď si to vyžaduje záujem žiaka a okolností. Závery je vhodné dokumentovať písomne.
3. Učitelia sa navzájom podporujú a navzájom si pomáhajú bez ohľadu na to, na akom poste a na ktorej škole, či školskom zariadení pôsobia. Pestujú vzájomnú kolegialitu, profesionalitu, úctu, hrdosť na svoje poslanie v slovenskej spoločnosti, štáte a európskej kultúre.
4. Učitelia sa navzájom podporujú a pomáhajú si pri medzinárodnej spolupráci, ale aj ďalšom vzdelávaní vo svojom odbore, pri rozširovaní svojho kultúrneho a poznatkového obzoru, pri učení sa cudzích jazykov, informačných technológií a v ďalších oblastiach.
5. Učitelia navzájom pestujú vzájomnú solidaritu a spolupatričnosť, svojim dielom prispievajú k medzinárodnej kooperácii a prestíži Slovenskej výchovno-vzdelávacej sústavy.

Vzťahy medzi učiteľom a slovenskou spoločnosťou

Povolanie učiteľa je akceptované ako spoločensky vysoko prospešné poslanie, ktoré si vyžaduje náležité spoločenské i finančné ohodnotenie (obvykle na úrovni najmenej 125% priemerného platu v spoločnosti).

1. Učiteľ sa aktívne zapája do odborných diskusií, podieľa sa na tvorbe koncepcie práce svojej školy, rezortu i koncipovaní vzdelávacej politiky štátu a národa.
2. Škola a učiteľ sú vo výkone svojej činnosti politiky a politickej moci. Spoločnosť robí všetky kroky pre to, aby bol výchovno-vzdelávací proces a škola ako taká uchránená od zásahov a vplyvov politických prúdov a je vnímaná ako návodná inštitúcia mimoriadneho významu a poslania.

2. Etický kódex kresťanského pedagóga

Povinnosti pedagóga

Etický kódex má za úlohu skvalitňovať prácu kresťanských pedagógov. Kódex uľahčuje pedagógom vyučovanie a komunikáciu so študentmi a zároveň má aj chrániť pedagóga pred slovným napádaním študentov, rodičov a rôznych organizácií. Etický kódex uľahčuje pedagógom ľahšie sa stotožniť s vyučovaním.

Odbornost´ pedagóga

Základom etického kódexu sú hodnoty kresťanskej kultúry. Každá ľudská bytosť má právo na život a právo na vzdelanie. Dôstojnosť a morálku detí v mladom veku ovplyvňujú aj pedagógovia. Hlavný je ich prístup a názory ktoré predkladajú študentom.

Profesijná etika pedagóga

Pedagogická profesia je v dnešnej dobe ešte stálo málo docenená. Pedagóg občas nahrádza aj rolu rodiča. Záleží aj na tom akú má pedagóg osobnosť, aké má povahové vlastnosti. Pedagóg musí mať správny odhad, pozorovací talent.

Poslanie pedagóga

Pedagóg by mal byť vyrovnanou osobou aby mohol ísť príkladom svojím študentom. Má aj dôležitú úlohu viesť svojich študentov k Bohu. Nič im nevnucovať. Na jeho pleciach je veľká zodpovednosť či študenti príjmu alebo odmietnu vieru ktorá im je ponúkaná. Je to náročná a zodpovedná práca kresťanského pedagóga.

Etický kódex kresťanského pedagóga bude morálnou vzpruhou pre všetkých učiteľov na Slovensku a v súčasnosti ho aj oficiálne akceptujú a využívajú pedagógovia na úrovni základných škol a to nielen tí kresťanský. Jeho aplikáciou v praxi možno raz v budúcnosti pojmy etika a morálka opäť budú samozrejmou súčasťou bežného života. Dom sa stavia od základov, rovnako ako kvalita osobnosti človeka začína jeho výchovou od malička. Na záver ešte dodám výrok Maháthma Ghandího, pre mnohých novodobého Krista z Indie:,,Základom všetkého je morálka podstatou morálky je pravda.”

3. Etický kódex psychológov

Preambula

Tento kódex je súborom pravidiel, ktorými sa riadia všetci registrovaní psychológovia v Slovenskej komore psychológov, a ktorý im pri vykonávaní psychologickej činnosti pomáha, aby bol zachovaný vysoký štandard profesionality poskytovaných psychologických služieb, a aby z nich mali klienti/pacienti čo najväčší úžitok.

1. Všeobecné princípy

Psychológovia vykonávajú svoje povolanie v prospech jednotlivca a spoločnosti, v duchu úcty k osobnosti človeka, k životu a zdraviu. Psychológovia sú nestranní, rešpektujú svojich klientov/pacientov a pri vykonávaní psychologickej činnosti vždy zachovávajú najvyšší možný etický štandard. Musia vykonávaťsvoju činnosť tak, aby záujmy a dobro ich klientov/pacientov ako i účastníkov výskumu boli ich najvyššou prioritou.

2. Kompetencia (pôsobnosť a právomoc)

Psychológovia si pri vykonávaní psychologickej činnosti udržiavajú vysoký štandard svojej profesionálnej kompetencie a rozvíjajú ju sústavným vzdelávaním; zároveň si uvedomujú a zachovávajú jej obmedzenia, identifikujú a odstraňujú vplyvy, ktoré ju môžu narušiť alebo spochybniť.

O s o b i t n e :

2.1    si nesmú priamo alebo nepriamo robiť nárok na psychologickú kvalifikáciu alebo hodnosť, ktorú nevlastnia, ani si nárokovať kompetenciu v akejkoľvek oblasti psychológie, ktorú riadne nezískali, na výsledky, ktoré nedosiahli alebo na spôsobilosti, ktoré nemajú;

2.2    vedia rozoznávať hranice vlastnej kompetencie a nevykonávajú žiadnu formu psychologickej činnosti, na ktorú nemajú zodpovedajúcu prípravu alebo kvalifikáciu;

2.3    zabezpečia, aby ich kvalifikácia, spôsobilosti a názory neboli nesprávne interpretované inými osobami a korigujú všetky nesprávne interpretácie, ak sa vyskytnú;

2.4    ak sú požiadaní o poskytnutie psychologickej služby a zvážia, že služba primeraná povahe problému nie je v ich kompetencii, podniknú všetky potrebné a realizovateľné kroky, aby túto službu žiadateľovi poskytol iný odborník, ktorý má primeranú kvalifikáciu a právomoc;

2.5    musia zabezpečiť a zodpovedajú za to, aby tí, ktorí pracujú pod ich priamym dohľadom, rovnako dodržiavali všetky prijaté zásady, najmä aby vedeli rozoznávaťhranice svojej kompetencie a nepôsobili mimo nej.

3. Získanie informovaného súhlasu a vzťah dôvery

Psychológovia sú povinní zabezpečiť, aby každý zainteresovaný účastník pochopil podstatu nimi vykonávanej psychologickej činnosti a možných následkov, ktoré z nej pre účastníka/-ov vyplynú.

O s o b i t n e :

3.1.   podniknú všetky potrebné kroky, aby informovaný súhlas bol platný s výnimkou prípadov, keď službu poskytujú nútene (v súlade a so zachovaním všetkých príslušných zákonných noriem). Vždy konzultujú so skúseným kolegom – profesionálom (príp. viacerými), keď zvažujú odmietnutie poskytnutia informácie o psychologickej službe (metóde) konkrétnemu klientovi/ pacientovi. Neposkytnú ju len v prípadoch, keď je to:

• nevyhnutné v záujme objektivity jej uplatnenia,
• v záujme samotných klientov/pacientov (vtedy nepodajú úplnú informáciu účastníkom vyšetrenia vopred, ale informáciu o cieľoch, dôvodoch a dôsledkoch procedúry poskytnú následne);

3.2.   pri poskytovaní psychologickej služby (pomoci, podpory alebo posily) osobám, ktoré nie sú schopné platného informovaného súhlasu, vyžiadajú si súhlas ich zákonného zástupcu;

3.3    zdržia sa zavádzajúceho alebo nadneseného hodnotenia podstaty a efektívnosti svojich metód a ich pravdepodobných dôsledkov spôsobom vzbudzujúcim nerealistické očakávania klientov/pacientov a tiež takéhoto ovplyvňovania verejnosti prostredníctvom reklamy;

3.4    urobia všetko pre to, aby ani nepriamo nezavádzali tých, ktorým poskytujú psychologické služby čo sa týka podstaty alebo pravdepodobných dôsledkov akýchkoľvek nimi vykonávaných zákrokov a postupov;

3.5    identifikujú a podporujú práva tých osôb, ktorých spôsobilosť udeliť platný informovaný súhlas by mohla byť znížená, vrátane detí, mentálne postihnutých, starých a tých, ktorí sú v inštitucionálnej starostlivosti;

3.6    musia ešte pred začiatkom poskytovania psychologickej služby informovať potenciálnych klientov/pacientov o ich práve na odstúpenie od služby aj v jej priebehu a musia umožniť jednotlivým účastníkom psychologických služieb realizovať právo na zrušenie ich súhlasu k aplikácii profesionálnych postupov aj v ich priebehu;

3.7    psychológovia musia sami ukončiť poskytovanie psychologickej služby, ak z nej klient nemá úžitok;

3.8    primeraná, vopred dohodnutá finančná odmena je vecou zainteresovaných strán. Uvedené sa týka i finančnej náhrady v prípade zrušenia súhlasu k poskytovaniu psychologickej služby.

4. Ochrana záujmov klienta

Psychológovia musia urobiť všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie ochrany všetkých informácií získaných v priebehu vykonávania psychologickej činnosti alebo výskumu a chrániť dôvernosť takto získaných a uchovávaných údajov o jednotlivcoch, organizáciách alebo účastníkoch výskumu. Bez vyjadrenia ich súhlasu nesmie dôjsť k narušeniu tejto ochrany ani úmyselne, ani z nedbanlivosti. Ochrana informácií musí byťzabezpečená v súlade s právnymi predpismi.

O s o b i t n e :

4.1    psychológovia dbajú o to, aby sprostredkované informácie získané v priebehu vykonávania psychologickej činnosti alebo výskumu mali takú formu a obsah, ktoré neumožňujú identifikáciu osôb alebo organizácií;

4.2    iným psychológom a odborníkom poskytujú (odosielajú) personálne identifikovateľné informácie iba po vyjadrení súhlasu tých, ktorých sa tieto údaje týkajú (vždy v najlepšom záujme účastníkov služieb alebo výskumu a podľa zákona) s výnimkou, keď pracujú v tíme alebo spolupracujú s inými psychológmi, resp. inými odborníkmi. Vtedy musia účastníkom služieb alebo výskumu vždy objasniť rozsah, v ktorom personálne identifikovateľné informácie môžu byť sprostredkované iným zainteresovaným odborníkom;

4.3    vo výnimočných prípadoch, keď je odôvodnený predpoklad narušenia záujmov alebo bezpečnosti účastníkov služieb alebo tretích osôb, ktoré môžu byť poškodené účastníkovým správaním, urobia také kroky, ktoré považujú za nevyhnutné, vrátane informovania oprávnených tretích osôb bez predchádzajúceho súhlasu účastníkov.

4.4    podniknú všetky potrebné opatrenia na to, aby záznamy, ktoré sú pod ich kontrolou, boli personálne identifikovateľné iba dovtedy, kým je to potrebné v záujme tých, ktorých sa týkajú (alebo výnimočne dlhšie, v záujme vývoja a výskumu psychologických metód) a zariadia, aby sa tieto záznamy stali anonymnými, keďpotreba ich personálnej identifikácie z horeuvedených dôvodov pominie;

4.5    všetky audio-, video- alebo fotografické záznamy účastníkov služieb alebo výskumu (s výnimkou záznamov verejných vystúpení) uskutočňujú len so súhlasom tých, ktorých sa to týka, a to len v priamej súvislosti s poskytovanou službou alebo výskumom. Rovnaká podmienka platí aj pre následné použitie týchto záznamov.

4.6    vykonajú všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie všetkých záznamov, vrátane záznamov na počítačových médiách, v zmysle zákonných nariadení.

4.7    vykonajú všetky dostupné opatrenia, aby nimi vedení kolegovia chápali a rešpektovali dôvernosť získaných informácií.

5. Osobné správanie a kolegiálnosť

Psychológovia sa správajú a vystupujú tak, aby nepoškodili záujmy účastníkov svojich služieb alebo výskumu a nenarušili dôveru verejnosti voči psychológii ako vede, voči psychologickej obci, ani voči vlastným schopnostiam zodpovedne vykonávať svoje profesionálne povinnosti.

O s o b i t n e :

5.1    pri vykonávaní psychologickej činnosti sa musia zdržať nevhodného správania nežiaduceho z hľadiska záujmov užívateľov ich služieb alebo účastníkov výskumu;

5.2    nevykonávajú odbornú činnosť, keď je ich fyzický alebo psychický stav v dôsledku napr. konzumácie alkoholu, liekov, alebo ochorenia či osobného stresu taký, že ich schopnosti alebo profesionálny úsudok môžu byť narušené;

5.3    nesmú zneužívať profesionálne vzťahy so spolupracovníkmi a vyhýbajú sa sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku;

5.4    nesmú zneužiť zvláštny vzťah závislosti alebo dôvery, ktorý môže vzniknúť v profesionálnej psychologickej praxi;

5.5    nesmú nadviazať intímny vzťah s osobami, ktorým poskytovali alebo poskytujú psychologické služby, a to minimálne po dobu dvoch rokov od ukončenia poskytovania psychologickej služby;

5.6    nesmú sa usilovať získať významný finančný alebo materiálny prospech od tých, ktorí využívajú ich služby, nad rámec toho, čo bolo dohodnuté zmluvne, ani prijať takýto prospech za služby, ktoré sú odmeňované platom;

5.7    dbajú o dodržiavanie bezpečnosti čo sa týka všetkých prístrojov a laboratórnych postupov používaných v profesionálnej praxi alebo výskume;

5.8    zaistia bezpečné uloženie psychologických testov, psychodiagnostických pomôcok a záznamov z psychologických vyšetrení. Musia zabrániť tomu, aby k nim mali prístup alebo ich používali neprimerane vzdelané alebo inak nekvalifikované osoby;

5.9    nesmú dopustiť, aby ich profesionálna zodpovednosť a štandardy psychologickej činnosti boli znížené v dôsledku prihliadania k faktorom náboženstva, pohlavia, rasy, veku, národnosti, politickej príslušnosti, sociálneho statusu, triedneho pôvodu alebo iných vonkajších faktorov;

5.10  voči ostatným psychológom i nečlenom komory vystupujú v duchu zásad stavovskej a profesionálnej kolegiálnosti postavenej na dôvere a spolupráci. Sú povinní uznávať ich ako kolegov, správať sa voči nim zdvorilo a korektne a zdržať sa akýchkoľvek útokov (ústnych, písomných, či nepriamych) voči nim alebo zneváženia ich profesionálnej spôsobilosti;

5.11  ak nadobudnú odôvodnené podozrenie z neprimeraného profesionálneho prístupu kolegu, sú povinní ho na to vhodným spôsobom upozorniť. Ak nedôjde k náprave, obrátia sa na kontrolný výbor komory.

6. Zachovanie nezávislosti, nestrannosti a mlčanlivosti

6.1    Psychológovia sú povinní zachovať si v každej situácii svoju nestrannosť, profesijnú nezávislosť a profesionálnu objektivitu.

6.2    V súlade so zákonom zachovávajú povinnú mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedeli pri vykonávaní psychologickej činnosti. Táto povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na ich spolupracovníkov a podriadených a trvá aj po ukončení nimi poskytovanej služby.

6.3    Výnimkou z povinnej mlčanlivosti je poskytovanie psychologických služieb organizácii alebo právnickej osobe pre účely personálnej práce (napr. posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti, konkurzné konanie alebo pracovné hodnotenie zamestnancov); keď psychológovia poskytujú príslušné informácie v nevyhnutnom rozsahu. Pre tento účel psychológovia získajú primeranou formou prejavený súhlas uchádzača alebo pracovníka. Podpisom potvrdený informovaný súhlas zainteresovanej osoby je potrebný vždy, ak sa informácie získané psychologickými metódami majú použiť pre iný ako pôvodný účel.

7. Záverečné ustanovenie

Psychológovia sú pri registrácii do Slovenskej komory psychológov povinní oboznámiť sa s týmto kódexom a podpisom potvrdia, že sa zaväzujú dodržiavať ho.

4. Etický kódex starostu/primátora

Preambula

Etický kódex je vyjadrením potreby úpravy žiadúceho konania a etických princípov Predstaviteľov samosprávy, ktorými sú najmä dôvera a dôveryhodnosť starostu / primátora a žiadúceho konania a dôraz na poslanie samosprávy ako služby občanom permanentne smerujúcej k zvýšeniu kvality a rozsahu poskytovaných služieb

Cieľom tohto kódexu je definovať základné etické princípy a štandardy správania, ktoré občania od voleného predstaviteľa očakávajú pri plnení jeho povinností a tiež informovať občanov o týchto štandardoch, aby mohli uplatniť svoje právo očakávať od nimi volených predstaviteľov takéto správanie.

Čl. 1

Pre ciele tohto kódexu sa pod pojmom „funkcia“ rozumie výkon mandátu starostu/primátora, ktorý získal priamymi voľbami od občanov obce/ mesta a všetky úlohy, funkcie a činnosti, ktoré vykonáva volený predstaviteľ z titulu tohto mandátu. Pre ciele tohto kódexu sa pod pojmom „úrad“ rozumie mestský/obecný úrad.

Čl. 2

Starosta/primátor sa pri výkone funkcie za každých okolností správa tak, aby zostala zachovaná dôveryhodnosť úradu.

Čl. 3

Starosta/primátor dodržiava Ústavu SR, platné zákony a etické princípy zakotvené v kódexe.

Čl. 4

Starosta/primátor nikdy neuprednostní osobný záujem pred záujmom verejným .    

Čl. 5

Starosta/primátor pri rozhodovaní postupuje nestranne, objektívne a transparentne. Je vždy pripravený zodpovedať sa za svoje rozhodnutia všetkým občanom obce.

Starosta/primátor je otvorený verejnosti a médiám a pripravený poskytovať všetky informácie, s výnimkou tých, ktoré zákon definuje ako tajné. Nie je povinný poskytovať informácie zo svojho súkromia alebo súkromia iných osôb.

Čl. 6

Starosta/primátor si plní svoje úlohy čo najefektívnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom. Zároveň dohliada, aby verejní zamestnanci úradu postupovali rovnako.

Starosta/primátor dohliada na hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami a majetkom obce v súlade s platnými nariadeniami a zákonmi a nebráni vykonaniu kontroly oprávnenými orgánmi.

Čl. 7

Starosta/primátor dodržiava platné nariadenia, ktoré súvisia s obmedzením vykonávať iné mandáty alebo funkcie. Zároveň sa zdrží vykonávania takých funkcií, ktoré by nepriaznivo ovplyvňovali vykonávanie jeho mandátu ako voleného predstaviteľa.

Starosta/primátor nikdy nevyužíva informácie získané pri výkone funkcie pre získanie osobného prospechu alebo pre prospech svojich blízkych,                iných jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov.

Čl. 8

Starosta/primátor nikdy nevyžaduje dary, služby ani finančné prostriedky s cieľom jeho osobného obohatenia a to zo žiadnych zdrojov, ani z tých, ktoré by sa mohli objaviť z dôvodu jeho fungovania vo funkcii.

Starosta/primátor nikdy neakceptuje dary, služby alebo iný prospech, priamo ani nepriamo, od žiadnej osoby, ak by to mohlo ovplyvniť výkon jeho funkcie.

Čl. 9

Starosta/primátor sa zaväzuje všetky dary alebo finančné prostriedky, získané na oficiálnych podujatiach z titulu svojej funkcie registrovať v osobitnom registri obce a využíva ich ako verejné zdroje a vo verejnom záujme.

Čl. 10

Starosta/primátor nevyužíva svoje postavenie a nedáva osobné prísľuby, ktoré by plnil z titulu svojej funkcie.

Starosta/primátor rešpektuje úlohy a povinnosti zamestnancov úradu a poskytuje im potrebné informácie v súlade s ich funkciou. Nezneužíva svoju funkciu na ich ovplyvňovanie ani nevyžaduje od nich nedodržiavanie interných a ostatných právnych predpisov.

Čl. 11

Starosta/primátor nikdy nezneužíva verejné finančné prostriedky ani majetok. Zdrží sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k priamemu         alebo nepriamemu zneužívaniu verejných zdrojov pre súkromné záujmy jeho, jeho príbuzných alebo iných jednotlivcov, prípadne skupín jednotlivcov.

Čl. 12

Finančné fondy, určené na volebnú kampaň, starosta/primátor spravuje osobitne od verejných zdrojov. Starosta sa zaväzuje nepoužívať verejné/obecné zdroje a majetok na svoju volebnú kampaň ani pre iné politické účely.

Čl. 13

Starosta/primátor oznámi príslušným orgánom korupčné alebo iné nelegálne konanie iných volených predstaviteľov alebo zamestnancov hneď, ako sa o ňom dozvie.

Čl. 14

Starosta/primátor ako štatutárny orgán nebude pri výkone svojej funkcie nikoho diskriminovať alebo neoprávnene zvýhodňovať z dôvodu pohlavia, farby pleti, náboženstva, veku alebo národnosti.

Čl. 15

Starosta/primátor bude dodržiavať princípy, obsiahnuté v tomto kódexe. Bude podporovať všetky opatrenia, ktorých cieľom je oboznamovať verejnosť, médiá a zamestnancov úradu s ustanoveniami tohto kódexu a bude podporovať a rozširovať dodržiavanie princípov, ktoré obsahuje.

5. Etický kódex finančného kontrolóra

Etický kódex finančného kontrolóra je zovšeobecnením hodnôt, princípov a pravidiel správania, ktorými sa finančný kontrolór riadi počas výkonu svojho povolania. Je určený pre všetkých zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí vykonávajú finančnú kontrolu. Finančný kontrolór sa riadi týmito etickými zásadami:

I. Dôveryhodnosť a korektnosť

Jeho pracovné postupy a postoje vzbudzujú rešpekt a dôveru. Kontrolu vykonáva bez akéhokoľvek podozrievania, bez zaujatosti a zodpovedá za svoje konanie. Jeho rozhodovanie je jednoznačné a zodpovedné.

II. Čestnosť a bezúhonnosť

Vo svojej práci koná čestne a bezúhonne. Dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy, zodpovedá za riadne užívanie a ochranu zvereného majetku štátu. Jeho pracovné postupy sú nezávislé a rozhodnutia objektívne.

III. Spoľahlivosť a principiálnosť

Vo vzťahoch voči zamestnancom kontrolovaného subjektu vystupuje korektne, avšak primerane autoritatívne. Jeho správanie vzbudzuje prirodzenú vážnosť a úctu.

IV. Pravdivosť a objektívnosť

Výsledky ním vykonanej kontroly sú vždy úplné, pravdivé a preukázateľné, na vysokej profesionálnej úrovni. Svoje rozhodnutia prijíma len na základe jednoznačne overených skutočností, podložených dôkazovým materiálom.

V. Nezávislosť a nestrannosť

Voči kontrolovanému subjektu a vonkajšiemu prostrediu vystupuje nezávisle a nestranne. Vyhýba sa akémukoľvek konaniu, ktoré by mohlo ovplyvniť výsledky jeho práce, viesť ku korupcii alebo k iným negatívnym javom. Poukazuje na negatívne javy a dáva podnet na ich ďalšie prešetrenie príslušnými orgánmi.

VI. Konflikt záujmov

Pri výkone práce nezneužíva svoje postavenie na súkromné účely. Získané informácie nevyužíva ako nástroj na získanie osobného prospechu pre seba a pre iných, ani ich nepoužíva na ujmu inej osoby alebo skupiny osôb.

VII. Oprávnenosť a odbornosť

Finančný kontrolór vykonáva iba činnosť, na ktorú má oprávnenie. Ovláda právne predpisy platné pre výkon finančnej kontroly a aplikuje ich pri kontrolnej činnosti. Neustálym vzdelávaním dbá o svoj odborný rast.

VIII. Politická neutralita

Finančný kontrolór si zachováva nezávislosť od všetkých politických vplyvov a dbá o to, aby pri výkone kontrolnej činnosti postupoval vždy nestranne.

IX. Osobnostná stránka

Finančný kontrolór je vzorom v osobnom živote, vo vystupovaní na verejnosti a udržiavaní svojho zovňajšku. Jeho správanie sa neprieči všeobecne uznávaným morálnym zásadám a etickým pravidlám.

6. Etický kódex súdneho exekútora

Prvá časť - Úvodné ustanovenia

§ 1

1. Súdny exekútor (ďalej len „exekútor“) je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a ak tak ustanoví zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), aj na ďalšiu činnosť.
2. Dôvera, ktorú exekútorovi preukazuje štát i verejnosť, musí byť vyvážená nielen vysokou odbornou spôsobilosťou, dôsledným uplatňovaním a zachovávaním práva, rešpektovaním, dodržiavaním a zachovávaním práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pri vykonávaní exekučnej a ďalšej činnosti, ale aj morálnou integritou a rešpektovaním najvyšších etických štandardov pri výkone odbornej praxe.
3. Exekútorský stav, verný zásadám európskej právnej kultúry, pristúpil k prijatiu tohto etického kódexu, ktorý vyjadruje presvedčenie členov Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „komory“), že síce konajú vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale na poli cti a morálky solidárne, pričom majú na zreteli, že pochybenie jedného z nich môže vrhnúť zlé svetlo na dobré meno celého stavu.
4. Etickým kódexom sú viazaní všetci súdni exekútori menovaní ministrom spravodlivosti a vedení v zozname exekútorov.

Druhá čast - Vzťah k štátu a povinnosti v konaní pred súdmi a inými orgánmi

§ 2

1. Štát deleguje exekútorovi časť svojej verejnej moci, čo exekútora zaväzuje k jeho dôstojnej reprezentácii.
2. Napriek tomu, že exekútor vykonáva svoju činnosť na základe poverenia štátu, vždy si zachováva nestrannosť a nezávislosť. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
3. Voči súdom, orgánom štátnej a verejnej správy a iným orgánom, ktoré rozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb, ako i voči osobám, ktoré plnia ich úlohy, je exekútor povinný zachovávať úctu, zdvorilosť a dôstojnosť. Usiluje sa o dobrú komunikáciu najmä s predstaviteľmi justície, predovšetkým s ministerstvom spravodlivosti, ako orgánom vykonávajúcim dohľad nad činnosťou exekútorov. Exekútor vystupuje však vždy tak, aby nenarušil svoju nezávislosť.
4. Ak pre konanie pred súdom alebo iným orgánom sú stanovené alebo obvyklé zvláštne pravidla správania, je exekútor povinný tieto pravidla dodržiavať. Exekútor svojim vystupovaním, vrátane úpravy zovňajšku, prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, ktoré vykonáva, ako aj k vážnosti exekútorského povolania.

Tretia časť - Vzťah k účastníkom exekučného konania a tretím osobám

§ 3

1. Každá fyzická a právnická osoba má právo slobodne si vybrať exekútora. Exekútor je povinný prijať každý návrh na vykonanie exekúcie, ktorý mu bol doručený a po jeho prijatí postupovať v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.
2. Vzťah exekútora k účastníkom konania, ako aj tretím osobám, musí byť korektný, založený na úcte človeka k človeku, s rešpektovaním a zachovávaním jeho práv.

§ 4

1. Exekútor má konať ako nezainteresovaná, nestranná a nezaujatá osoba; žiadneho z účastníkov konania nesmie zvýhodňovať ani diskriminovať vzhľadom na jeho rasu, pohlavie, vek, majetkové pomery, náboženské, politické či iné presvedčenie.
2. Exekútor rešpektuje princíp rovnosti účastníkov aj pri realizácii poučovacej povinnosti; je povinný poučiť účastníkov exekučného konania o právach a povinnostiach, ktoré im ukladá Exekučný poriadok.
3. Exekútor nereaguje na žiadnu intervenciu zo strany účastníkov a tretích osôb, ktorá by mohla ovplyvniť jeho nestrannosť a nezávislosť pri vykonávaní exekučnej a ďalšej činnosti.

§ 5

1. Exekútor je povinný starostlivo nakladať s dokladmi, ktoré mu boli doručené v rámci výkonu exekučnej a ďalšej činnosti.
2. Exekútor je povinný dbať o vedenie prehľadnej a presnej evidencie všetkých finančných prostriedkov súvisiacich s výkonom exekučnej a ďalšej činnosti.
3. Exekútor nesmie použiť vo svoj prospech alebo spreneveriť hodnoty účastníkov exekučného konania a ďalších osôb, ktoré má u seba v súvislosti s vykonávaním exekučnej a ďalšej činnosti, resp. ktoré má v súlade so zákonom v úschove, ani ich použiť na iný účel, ako na ktorý boli určené. Zverené ceniny a iné majetkové hodnoty môže exekútor použiť iba na určený účel.
4.  Exekútor je povinný mať vysporiadané všetky finančné záležitosti.

Štvrtá časť - Vzťah ku koncipientovi a zamestnancovi exekútora

§ 6

1. Exekútor umožní koncipientovi, ktorý je u neho v pracovnom pomere, účelnú právnu prax, dôkladne ho viesť a dohliadať na neho tak, aby získal znalosti a skúsenosti potrebné k zloženiu exekútorskej skúšky a k výkonu exekučnej a ďalšej činnosti a aby si osvojil a dodržiaval pravidlá profesnej etiky.
2. Exekútorský koncipient nesmie vykonávať úkony exekučnej činnosti, ani ďalšej činnosti exekútora na vlastný účet a exekútor mu to nesmie umožniť.
3. Exekútor je povinný vydať koncipientovi potvrdenie o dĺžke jeho koncipientskej praxe a jej zhodnotenie.
4. Exekútor je povinný poskytovať koncipientovi primeranú mzdu, nesmie však vykonať také opatrenia, podľa ktorých by bol koncipient fakticky jeho tichým spoločníkom alebo ktoré by robili exekútora ekonomicky alebo inak závislým na koncipientovi.
5. Koncipient nesmie použiť k ujme exekútora, u ktorého je v pracovnom pomere, alebo vo svoj vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb informácie, ktoré získal v súvislosti so svojim pracovným pomerom u exekútora. Táto povinnosť trvá aj po zániku pracovného pomeru koncipienta u exekútora.
6. Exekútor zveruje vykonávanie úkonov exekučnej činnosti a ďalšej činnosti v rozsahu upravenom Exekučným poriadkom zamestnancom, ktorí sú náležite kvalifikovaní, zodpovední a bezúhonní a sústavne na ich činnosť dohliada. Ustanovenia odseku 1 až 5 sa primerane použijú aj na vzťah exekútora a ostatných zamestnancov exekútora.

Piata časť - Povinnosti voči exekútorskému stavu

§ 7

Dôstojnosť exekútora

1. Exekútor by mal mať vždy na zreteli, že reprezentuje nielen seba, ale aj exekútorský stav a podiela sa na obraze, ktorý si o ňom spoločnosť vytvorí.
2. Exekútor sa prezentuje kvalitným výkonom svojho povolania. Nesmie si robiť reklamu nevhodným spôsobom a nesmie sľúbiť alebo poskytnúť plnenie za získanie klientov.
3. Pri vystupovaní na verejnosti, vrátane styku s médiami, sa má exekútor vyhnúť vyzdvihovaniu svojej osoby.
4. Exekútor dbá na to, aby bola dôstojnosť exekútorského úradu reprezentovaná aj úrovňou vybavenia kancelárie a celkovou kultúrnosťou pracovného prostredia.
5. Životný štýl je exekútor povinný prispôsobiť vážnosti úradu, ktorého je nositeľom; snaží sa o zachovávanie dôstojnosti celým svojim vzhľadom a vystupovaním na verejnosti, svojimi vyjadreniami a postojmi.

§ 8

Vzťahy medzi exekútormi

1. Vo vzťahoch medzi exekútormi by sa mala prejavovať spoločenská slušnosť, zdvorilosť a taktnosť.
2. Exekútor by sa nemal znížiť k verejnej kritike iného exekútora, nemal by podceňovať jeho odborné znalosti a profesný postup. Mal by sa vystríhať neúctivých a uštipačných poznámok na jeho adresu. Jediným miestom, kde má signalizovať skutočnosti, znižujúce prestíž profesie, je komora.
3. Exekútor musí využiť všetky prostriedky riešenia prípadného konfliktu s kolegom pred tým, ako sa obráti na súd.
4. Exekútor je povinný riadiť sa zásadou úcty, lojálnosti a žičlivosti vo vzťahu k iným exekútorom. Exekútor sa neuchyľuje k nelojálnej konkurencii a nerobí si reklamu na úkor svojich kolegov.

§ 9

Vzdelávanie exekútora

1. Je povinnosťou exekútora, aby v maximálnej možnej miere udržiaval a prehlboval svoje znalosti. Nesmie strácať kontakt s vývojom právneho poriadku ako celku, ale najmä nie tých oblastí, ktoré sa týkajú jeho odbornej činnosti.
2. Je v záujme exekútora, aby navštevoval rôzne formy vzdelávania, predovšetkým tie, ktoré organizuje, resp. odporučí komora a aby k tomu viedol aj svojich koncipientov a zamestnancov.
3. Podľa svojich možností má exekútor napomáhať výmene poznatkov a skúseností v rámci profesie, spolupracovať na programoch profesijného vzdelávania a diskusiách v exekútorskom stave, udržiavať kontakt s právnickými fakultami, organizáciami právnikov a podieľať sa na publikačnej činnosti.

§ 10

Vzťahy ku komore

1. Exekútor má vykonať všetko pre dobré vzťahy s komorou. Rešpektuje právoplatne prijaté uznesenia orgánov komory a v kontakte s týmito orgánmi zachováva takt a zdvorilosť.
2. Exekútor je povinný zúčastňovať sa konferencií exekútorov osobne.
3. Exekútor je povinný riadne a včas zaplatiť členský príspevok a poistné.
4. Exekútor je povinný oznámiť komore sídlo, jeho zmenu, ako aj zmenu svojho priezviska, resp. iných osobných údajov.
5. Je etickou povinnosťou súdneho exekútora prijatú funkciu vo volených orgánoch komory vykonávať svedomito a zodpovedne.
6. V súvislosti so svojim pôsobením vo volených orgánoch komory je exekútor povinný zachovávať mlčanlivosť.
7. Exekútor má v čo najkratšom čase odpovedať na korešpondenciu, ktorú mu adresuje komora alebo jej predstavitelia.

Šiesta časť - Pravidlá súťaže exekútorov

§ 11

Základné pravidlá súťaže

1. V záujme účastníkov konania, tretích osôb i súťažiteľov postupuje exekútor v súťaži s ostatnými exekútormi poctivo. K súťažným účelom najmä nepoužíva údaje vedome nepravdivé, klamlivé alebo osočujúce iného exekútora alebo exekútorov.
2. Exekútor sa prezentuje kvalitným výkonom svojho povolania. Nesmie si robiť nevhodnú reklamu, vyhľadávať osobnú publicitu a dbá, aby sa tak nestalo ani prostredníctvom tretích osôb. Pri vystupovaní na verejnosti, vrátane styku s médiami, je exekútor povinný vyhnúť sa vyzdvihovaniu svojej osoby a ním vykonávanej exekučnej a ďalšej činnosti.
3. Exekútor v rámci súťaže nesmie šíriť klamlivé údaje o exekučnej a ďalšej činnosti exekútora, či údaje o činnostiach, ktoré exekútor nie je podľa platných právnych predpisov oprávnený vykonávať. Klamlivým údajom je aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom k okolnostiam a súvislostiam, za ktorých bol uvedený, môže uviesť do omylu.
4. Exekútor si nesmie na základe klamlivých údajov získavať prospech na úkor iného exekútora alebo exekútorov a nesmie iných exekútorov diskreditovať, priamo ani nepriamo.
5. Exekútor sa zdrží každého konania, ktorým by sa osobám požadujúcim poskytnutie exekučnej alebo ďalšej činnosti sťažovala alebo znemožňovala slobodná voľba exekútora.
6. Za doporučenie alebo sprostredkovanie exekučnej alebo ďalšej činnosti nesmie exekútor poskytnúť alebo prijať úplatu alebo inú výhodu. Exekútor najmä nesmie pripustiť získavanie klientov tretími osobami sľubom alebo poskytnutím plnenia za ich získanie, nesmie požiadať, prijať alebo poskytnúť od iného exekútora alebo inej osoby žiadnu províziu alebo inú náhradu za postúpenie alebo odporučenie klienta, resp. poskytovať oprávnenému provízie alebo iné výhody.
7. Zoznam exekútorov vedie komora. Zostavovanie iných zoznamov exekútormi je neprípustné. Exekútor sa nesmie podieľať pri zostavovaní a zverejňovaní zoznamov exekútorov, ktoré neobsahujú plný počet všetkých exekútorov.

§ 12

Trovy súdneho exekútora

1. Súdny exekútor sa nesmie vzdať nároku na náhradu odmeny za exekučnú a inú činnosť, ani náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
2. Ak si exekútor uplatňuje v rámci exekučnej alebo ďalšej činnosti odmenu, ktorá je nižšia ako odmena určená podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) alebo si neuplatňuje žiadnu odmenu, dopúšťa sa závažného porušenia pravidiel súťaže exekútorov a etického kódexu.
3. Porušením pravidiel súťaže exekútorov a etického kódexu je aj postup exekútora, ak sa v zmluve s oprávneným zaviaže, že v prípade zastavenia exekúcie alebo vylúčenia exekútora z vykonávania exekúcie, nebude požadovať od oprávneného náhradu trov exekúcie, resp. bude požadovať náhradu trov exekúcie v nižšom rozsahu, ako je určený pre tieto prípady vyhláškou. Ak exekútor takéto zmluvy už má uzatvorené, je povinný ich vypovedať alebo zmeniť do troch mesiacov od účinnosti predpisu.

Siedma časť - Záverečné ustanovenia

§ 13

1. Exekútor je povinný oboznámiť s obsahom etického kódexu svojich zamestnancov. Doklad o tomto oboznámení je súčasťou osobného spisového materiálu zamestnanca.
2. Etický kódex exekútora nadobúda platnosť a účinnosť schválením Konferenciou exekútorov.

7. Etický kódex geodeta

Čl. 1

Všeobecné zásady

1. Kódex upravuje základné etické normy správania sa geodetov pri výkone povolania.
2. Cieľom kódexu je dosiahnutie vyššej úrovne vzájomných vzťahov geodetov a ich vzťahov k odbornej a laickej verejnosti.
3. Geodet znáša disciplinárny postih pri porušení ustanovení tohoto kódexu súvisiacimi s odbornou činnosťou. Táto disciplinárna zodpovednosť nevylučuje prípadný postih podľa občianskeho alebo trestného zákonníka.

Čl. 2

Základné normy etického správania sa geodeta pri výkone povolania

1. Geodet musí svoju činnosť vykonávať na náležitej odbornej úrovni, dôsledne a nezávisle na vonkajších vplyvoch.
2. Geodet nevstupuje do nepoctivých záväzkov. Prevzatie objednávky ho nezbavuje povinnosti dodržiavania zásad profesnej etiky.
3. Geodet neprijíma záväzky, ktoré nemôže splniť z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie, technického vybavenia, časových možností a pod..
4. Geodet pri svojej činnosti nezneužíva majetok / materiálové, prístrojové a priestorové vybavenie, výpočtová technika a iné./ alebo prácu iných.
5. Geodet neustále zdokonaľuje svoje odborné vedomosti a snaží sa o priebežné zavádzanie nových vedeckotechnických poznatkov do praxe.
6. Geodet pri výkone svojej odbornej činnosti nesmie prejaviť svoj osobný vzťah k osobám, pre ktoré túto činnosť vykonáva ( napr. pri riešení sporných hraníc a pod.).
7. Geodet je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, údajoch a informáciách získaných v spojitosti s jeho odbornou činnosťou, pokiaľ by mali osobný alebo obchodný charakter.
8. Svojou neodbornosťou, nekorektnosťou a nepoctivým jednaním nesmie ohroziť dobrú povesť a obecné uznávanie profesie geodeta.
9. Na svojom pracovisku vytvára podmienky pre technický a odborný rozvoj. Vytvára podmienky na odbornú výchovu svojich podriadených.

10. Geodet nepožaduje za svoje práce neprimerane nízku cenu, ktorá by viedla k nežiaducej kompenzácii nákladovej položky na úkor kvality.

Čl. 3

Zásady správania sa ku klientovi

1. Geodet podriaďuje svoje osobné záujmy záujmom svojho klienta. V prípade stretu záujmov neodkladne o tom klienta vyrozumie, prípadne od prác odstúpi.
2. Rokovania a dojednávania s klientom sú dôverné. Informácie z nich nesmú byť poskytnuté tretím osobám, ani použité pri iných prácach bez súhlasu klienta.
3. Geodet osobne zodpovedá za prípadné škody vzniknuté pri výkone povolania. K tomuto účelu uzatvára poistenie.
4. Pred začatím prác dohodne s klientom v súlade so všeobecne platnými predpismi podmienky plnenia, termíny, cenu.
5. Geodet prijatú objednávku realizuje sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Zabezpečovanie častí prác formou subdodávok realizuje výlučne prostredníctvom subjektov, ktoré majú k tomu odborné a profesné predpoklady.
6. V prípade, že nemôže z rôznych dôvodov pokračovať v rozpracovaných prácach, oznámi túto skutočnosť bezodkladne klientovi, pričom zodpovedá za prípadné škody vzniknuté z tejto skutočnosti.

Čl. 4

Vzťah ku kolegom

1. Geodet nesmie úmyselne poškodiť svojho kolegu, najmä:

• vykonávaním neobjektívneho hodnotenia činnosti iného geodeta,
• ovplyvňovaním iných osôb vo svoj prospech na úkor kolegu,
• odcudzením práce kolegu.

1. Geodet pri vykonávaní odborného posúdenia prác iných geodetov spolupracuje s vyhotoviteľom posudzovaných prác.
2. Geodet je povinný uviesť na spracovateľskej dokumentácii mená hlavných spoluautorov.
3. Vzťahy medzi geodetmi sa musia opierať o vzájomnú lojálnosť a kolegialitu.
4. V prípade, že treba zaujať stanovisko vo veci, ktorú už predtým posudzoval iný geodet, autor nového posudku konzultuje svoje stanovisko s predchádzajúcim posudzovateľom najmä v prípade odlišného názoru.
5. Verejné negatívne vyjadrovanie sa geodeta o odbornej činnosti iného geodeta je neprípustné, pokiaľ sa to netýka povinnosti zo zákona (napr. súdne pojednávanie, rokovanie disciplinárnej komisie KGK, atď.).

1. Všetky spory medzi geodetmi, ktoré by vyplynuli na základe tohto kódexu musia byť riešené príslušným štatutárnym orgánom komory.

Čl. 5

Vzťah ku komore

1. Geodet sa musí usilovať o náležitú spoločenskú úroveň a dbať, aby v súvislosti s jeho odbornou činnosťou nedošlo k poškodeniu mena komory, odboru geodézie, ani jeho vlastného mena.
2. Geodet ako autor spracovania výslednej dokumentácie práce môže k svojmu menu uviesť aj príslušnosť ku komore.
3. Geodet je povinný plniť uznesenia štatutárnych orgánov komory.
4. Geodet je povinný dostaviť sa na vyzvanie pred štatutárny orgán komory.

Čl. 6

Záverečné ustanovenie

1. V záležitostiach, ktoré nie sú obsiahnuté v tomto kódexe musí sa geodet riadiť uzneseniami orgánov komory a dobrými zvyklosťami zaužívanými v geodetickej praxi.
2. Etický kódex geodeta bol prerokovaný na zasadnutí predstavenstva komory dňa ................ a schválený na valnom zhromaždení členov komory dňa .............. .

Návrh etického kódexu geodeta bol spracovaný s použitím:

• Etického poriadku Slovenskej komory stavebných inžinierov / Bratislava 1993 /
• Etického kódexu Zeměměřiče Komory geodetů a kartografů / Praha 1995 /
• Kódexu profesnej etiky geodeta Stawarzyszenia Geodetów Polskich / 1995 /

pripomienok členov predstavenstva a predsedov ostatných orgánov komory ako aj členov komory.

8. Etický kódex novinára

"Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu, toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedčenie a zahŕňa právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami bez ohľadu na hranice."

Z uvedeného práva verejnosti poznať fakty a názory vyplýva súbor povinností a práv novinárov. zodpovednosť novinárov voči verejnosti má prednosť pred akoukoľvek inou zodpovednosťou, najmä pokiaľ ide o ich zamestnávateľov a štátnu moc.

"Pri výkone svojich práv a slobôd sa každý podrobuje iba takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon výlučne preto, aby sa zabezpečovalo uznanie a zachovanie práv a slobôd ostatných a vyhovelo spravodlivýcm požiadavkám morálky, verejného poriadku a všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti." (Článok 29, ods.2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv)

V súlade s týmito ustanoveniami (článkami Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v súlade s duchom a textom Medzinárodného paktu o občianskych právach) si novinári na Slovensku kladú tieto profesijné záväzné etické hranice:

I. Novinár a verejnosť

Novinár urobí všetko potrebné, aby verejnosti podával informácie pravdivé, overené a odborne fundované. Pravdivosť informácií predpokladá, že fakty ako ich základ, sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom kontexte, bez skresľovania a zamlčovania súvislostí a s primeraným uplatnením tvorivých schopností novinára. Ak sa jednotlivosti prípadu nedajú overiť, treba to uviesť. Novinár môže slobodne vyjadrovať osobné alebo skupinové názory v medziach pluralitného súťaženia myšlienok, ak tým neporušuje občianske práva inej osoby alebo skupiny osôb a ak neohrozuje spoločenskú mravnosť. Zároveň sa sám musí podriaďovať požiadavke slobodnej výmeny názorov a voľného toku informácií. Rešpektuje vždy mieru vkusu a primeranosť výrazových prostriedkov. Má právo i morálnu povinnosť odmietnuť uverejniť informáciu, o ktorej vie, že je nepravdivá, polopravdivá (skreslená), špekulatívna, neúplná, či komerčne zameraná (tzv. skrytá inzercia).

Ak uverejní nepravdivú, polopravdivú (skreslenú), špekulatívnu či neúplnú informáciu, musí veci uviesť na pravú mieru, vrátane publikovania opravy, resp. odpovede. Oprava sa má uverejniť v približne rovnakej grafickej úprave, najlepšie na rovnakom mieste ako opravovaná informácia. Odpoveď sa nemá dopĺňať replikou autora pôvodnej informácie, aby jedna strana nemala sústavný predstih.

Obvinenia bez dôkazov, zneužívanie dôvery, profesie, prípadne média pre osobný alebo skupinový prospech, falšovanie dokumentov, skresľovanie faktov, akúkoľvek lož a zámerné zamlčovanie poznatkov o porušení zákona a spoločenskej morálky považuje za najväčšie profesijné previnenie. 

II. Novinár a objekt jeho záujmu

Novinár preberá zodpovednosť za všetko, čo uverejní. Bez súhlasu príslušnej osoby nesmie písať tak, aby zasahoval do jej súkromného života, nesmie znižovať jej dobré meno, pokiaľ osoba sama nepostupuje protizákonne a nevzbudzuje pohoršenie. Neuverejní rozhovor, ak si to osoba neželá, vyhovie jej, ak chce výpoveď autorizovať. V záujme objektívnosti usiluje sa v štádiu prípravy alebo realizácie svojho diela dať slovo všetkým zainteresovaným.

III. Novinár a zdroj informácií

Novinár má neodňateľné právo slobodného prístupu ku všetkým zdrojom informácií.

Novinár je povinný neodkladne oboznámiť svojho informátora s autorským zámerom.

Pri zbieraní informácií nepoužíva nátlak.

Nesmie zneužiť udalosti a výpovede, ktorých bol svedkom, ani dokumenty, ktoré reprodukuje.

Novinár je povinný zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií do času, kým ho tejto povinnosti nezbaví informátor alebo súd.

IV. Novinár a redakcia, resp. vydavateľ

Novinár má právo na takú pracovnú zmluvu, ktorá zabezpečuje jeho materiálne potreby a profesijnú česť

Má právo odmietnuť každý nátlak, aby pôsobil proti svojmu presvedčeniu. Príkazy môže prijímať len od svojich nadriadených v zmysle pracovnej zmluvy.

Novinár má právo na to, aby jeho priamy nadriadený a vydavateľ využili na jeho ochranu všetky zákonné a dodtupné prostriedky, vrátane ochrany jeho práva použiť autorský pseudonym.

Novinár nesmie zo zištných dôvodov presadzovať súkromné a subjektívne záujmy, nepodpisuje vlastným menom výtvory, ktoré sú obchodnou reklamou či platenou inzerciou.

Kolektív redakcie má právo na to, aby s ním vedenie redakcie, resp. vydavateľ konzultoval každé rozhodnutie dôležité pre prácu tohto kolektívu.

V. Novinár a kolegovia

Novinár neuverejní pod vlastným menom alebo skratkou žiadne cudzie dielo.

Nepreberá z publikácie bez odkazu na prameň.

Nepostupuje na uverejnenie svoje dielo súčasne viacerým redakciám. Bez autorského súhlasu nezasahuje do obsahu diela.

Neznižuje autoritu a schopnosti kolegov, pri spoločnej práci rešpektuje ich potreby a názory.

VI. Novinár a verejný záujem

Novinár prejavuje primeranú úctu ústavnému poriadku štátu, jeho demokratickým inštitúciám, rešpektuje platné právo a všeobecne platné morálne princípy spoločnosti.

Novinár nesmie propagovať útočné vojny, násilie a agresivitu ako prostriedok riešenia medzinárodných konfliktov, politickú, občiansku, rasovú, nacionálnu, náboženskú a inú neznášanlivosť. Preukazuje primeranú úctu iným štátom, národom, ich demokratickým tradíciám a inštitúciám, kultúre a morálke.

9. Etický kódex štátneho zamestnanca

Etický kódex štátneho zamestnanca stanovuje na základe všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

Článok I.

Základné ustanovenia

Kódex je súborom záväzných noriem správania sa štátneho zamestnanca.

Článok II.

Všeobecné zásady

1. Štátny zamestnanec je pri výkone štátnej služby povinný zachovávať vernosť Slovenskej republike, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy, vrátane ustanovení tohto kódexu.
2. Štátny zamestnanec plní úlohy vyplývajúce z jeho služobného postavenia osobne, zodpovedne, včas a riadne. Je povinný zdržať sa pri výkone týchto povinností, ale aj mimo priameho výkonu služobných povinností, akéhokoľvek správania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby.
3. Pri plnení služobných povinností koná štátny zamestnanec profesionálne. Rozhoduje na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom dbá na rovnosť účastníkov a správa sa tak, aby nenarúšal dôveru verejnosti v nestrannosť a objektivitu svojho rozhodovania. Štátnu službu vykonáva na vysokej odbornej úrovni, ktorú si prehlbuje priebežným vzdelávaním.
4. Štátny zamestnanec koná s verejnosťou, ako aj s ostatnými zamestnancami služobného úradu a so zamestnancami iných úradov čestne, korektne a v súlade so zásadami slušného správania.

Článok III.

Konflikt záujmov

1. Štátny zamestnanec koná vždy vo verejnom záujme a je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami štátneho zamestnanca, jemu blízkych osôb alebo iných fyzických osôb a právnických osôb. Na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov je povinný bezodkladne upozorniť svojho predstaveného.
2. Štátny zamestnanec sa nezúčastňuje žiadnej činnosti, ktorá by bola v rozpore s riadnym plnením jeho služobných povinností.
3. Štátny zamestnanec koná politicky neutrálnym spôsobom a podporuje výkon kompetencií služobného úradu.
4. Štátny zamestnanec sa vyhýba činnosti, ktorá by poškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne.

Článok IV.

Dary a iné výhody

1. Štátny zamestnanec nevyžaduje ani neprijíma žiadne dary, ani iné výhody, ktoré by mohli mať vplyv na jeho rozhodovanie a profesionálny prístup vo veci, alebo ktoré by bolo možné považovať za odmenu za prácu, ktorá je jeho povinnosťou. To sa nevzťahuje na ocenenia poskytnuté štátnemu zamestnancovi služobným úradom za zásluhy a pri mimoriadnych udalostiach.
2. Ocenenia poskytnuté štátnemu zamestnancovi pri oficiálnych príležitostiach, ktoré nebolo možné odmietnuť, sú majetkom Slovenskej republiky a štátny zamestnanec je povinný ich odovzdať svojmu predstavenému. Vedúci služobného úradu rozhodne o naložení s takýmto darom.
3. Štátny zamestnanec nepripustí, aby sa v súvislosti so svojím zamestnaním v štátnej službe dostal do postavenia, v ktorom by bol zaviazaný odplatiť preukázanú službu, alebo akúkoľvek inú ponúknutú výhodu, čím by sa narušila nestrannosť a objektivita jeho konania a rozhodovania.

Článok V.

Zneužitie služobného postavenia

1. Štátny zamestnanec počas vykonávania štátnej služby ani po jeho skončení nezneužíva výhody vyplývajúce z jeho služobného postavenia ani informácie získané pri plnení služobných úloh na získanie akéhokoľvek majetkového alebo iného prospechu pre seba, jemu blízke osoby alebo iné fyzické a právnické osoby.
2. Štátny zamestnanec neponúka ani neposkytuje žiadnu výhodu spojenú s jeho postavením v štátnej službe.
3. Štátny zamestnanec nezneužíva svoje postavenie voči iným štátnym zamestnancom, najmä vynucovaním správania nad rámec ich služobných povinností.
4. Predstavený nevyžaduje od podriadených štátnych zamestnancov plnenie služobnej úlohy, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu alebo patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného, v opačnom prípade podriadený štátny zamestnanec upozorní predstaveného na túto skutočnosť. V prípade, že predstavený trvá na splnení úlohy, je povinný to oznámiť písomne.
5. Štátny zamestnanec domnievajúci sa, že sa od neho vyžaduje, aby konal spôsobom, ktorý je nezákonný, nesprávny alebo neetický, ktorý má za následok zlé hospodárenie, alebo je inak nezlučiteľný s týmto kódexom, písomne oznámi túto záležitosť vedúcemu služobného úradu. Ak sa domnieva, že odpoveď nie je primeraná jeho znepokojeniu, môže záležitosť písomne oznámiť Úradu pre štátnu službu.
6. Štátny zamestnanec nezadržiava informácie, ktoré majú byť riadne zverejnené a neposkytuje informácie, o ktorých vie, že sú nesprávne alebo zavádzajúce a zachováva mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátnej služby, pokiaľ nebol tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu alebo na základe osobitného predpisu 1). Táto povinnosť trvá i po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Článok VI.

Spoločné ustanovenia

1. Štátny zamestnanec chráni majetok štátu pred poškodením, zničením a zneužitím. Zverené prostriedky využíva čo najefektívnejšie v súlade s účelom, na ktorý boli určené a nezneužíva ich na dosiahnutie osobného prospechu.
2. Štátny zamestnanec upozorní predstaveného na porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, služobných predpisov alebo tohto kódexu iným štátnym zamestnancom bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvie.

10. Etický kódex poľovníka

Článok 1

Poľovník pozná, ovláda, ctí a dodržiava právne predpisy upravujúce poľovníctvo v Slovenskej republike a v Európskej únii.

Článok 2

Poľovník si ctí, v praxi dodržiava a rozširuje všetky zvyky a tradície súvisiace s poľovníctvom a lovom.

Článok 3

Poľovník sa trvale vzdeláva a poznávanie prírody chápe ako svoju vnútornú potrebu.

Článok 4

Poľovník dbá na práva a oprávnené záujmy ostatných poľovníkov a na práva a oprávnené záujmy celej spoločnosti.

Článok 5

Poľovník dbá o mravnú čistotu poľovníckej komory a správa sa tak, aby mohol byť vzorom pre celú spoločnosť.

Článok 6

Poľovník chápe zver ako neoddeliteľnú súčasť prírody a nenahraditeľný, trvalo udržateľný zdroj prírody.

Článok 7

Poľovník preukazuje zveri úctu, ktorú si zaslúži, stará sa o ňu, chráni ju a ctí zodpovednosť za starostlivosť o ňu.

Článok 8

Poľovník chápe účasť na love ako česť, ktorej sa mu dostalo od prírody a podľa toho sa na love správa.

Článok 9

Poľovníkovi neslúži zver len ako terč a pri love ho nemotivujú iba ekonomické aspekty alebo zdroj streleckej zábavy.

Článok 10

Poľovník pri svojej činnosti spolupracuje s ostatnými členmi komory, domácimi a zahraničnými poľovníckymi spoločnosťami.

11. Etický kódex predajcu Nota-Bene

1. Predajca musí nosiť preukaz predajcu so svojím registračným číslom.
2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené na svojom preukaze.
3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.
4. Predajca nesmie byť pri styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.
5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržovať ich proti ich vôli a zdržovať dopravu.
6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.
7. Predajca nesmie slovne či fyzicky napádať iného predajcu a nútiť ho, aby opustil svoje predajné miesto.
8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom pozemku či v súkromnom priestore.
9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo tejto činnosti napomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu alebo ak má so sebou časopisy.
10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným, neoznačeným alebo vylúčeným predajcom.
11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

Predajca nesmie od kupujúceho požadovať viac, než je oficiálna cena časopisu.

12. Etický kódex darcovstva krvi a krvnej transfúzie

Tento etický kódex bol prijatý Medzinárodnou spoločnosťou pre krvnú transfúziu (ISBT) 12.júla.2000.

Do cieľa tohto kódexu patria definície etických princípov a pravidiel, ktoré je nutné dodržiavať v transfúznom lekárstve:

Človek čo sa chce stať darcom krvi by si mal uvedomiť, že krv chce darovať preto aby človeku nezištne pomohol. Na darcov nesmieme tlačiť musí prísť s pozitívnym rozhodnutím. Ak je tak, tak po prečítaní informácií to odsúhlasí svojím podpisom.

Pacient by mal byť oboznámený z rizikami, a môže sa rozhodnúť pre odmietnutie transfúzie. Vidíme to v televízii, možno ani nie tak na Slovensku, ale aj u nás sa už stalo, že pacient po transfúzii zistil, že je HIV pozitívny...

Môže sa stať, že pacient je v stave kedy sa nemôže o jeho zákroku sám rozhodnúť. Môže sa stať, že sa človek dostal do ohrozenia života a je v bezvedomí, vtedy zaňho rozhodujú doktori a snažia sa hlavne konať tak aby zachránili jeho život.

Transfúzne služby nesmú byť motivované žiadnym ziskom. Nikto nemá právo pýtať si za krv peniaze a preto ani na tom profitovať.

Darca by mal byť oboznámený s rizikom súvisiacim s odberom krvi. Najdôležitejšie je zabezpečenie bezpečnosti a zdravia darcu. Ak je darca nedokovaný za účelom získania určitých zložiek krvi, jej použitie musí byť v súlade s medzinárodne prijatými zásadami.

Všetky požiadavky súvisiace s darovaním krvi a hemaferézou majú byť v súlade s presne definovanými a medzinárodne akceptovanými kritériami. Nech by chcel človek akokoľvek pomôcť vždy to musí byť v súlade so stanovenými zásadami. Iba vo výnimočných situáciách sa nemusí dodržať anonymita medzi darcom a pacientom.

Darca krvi ktorí chce darovať krv musí si byť istý, že nemá žiadnu prenosnú chorobu ktorú by od neho príjemca mohol dostať. Ak darca vie, že nie je zdravý a aj tak ide darovať krv je to od neho sebecké a nezodpovedné.

Pri darovaní krvi sa nesmie vyberať si, že od koho krv prijmeme keď ide o záchranu života. Mali by sme byť radi, lekárska veda pokročila takto ďaleko a, že sa dá človeku pomôcť týmto spôsobom a nie si ešte vyberať od koho by som si mohol tú krv zobrať, a od koho nie. Veď pokiaľ urobili testy a sú v poriadku tak kde je problém?!...

Odbery krvi môžu vykonávať len kvalifikovaný ľudia a nie hocikto .

Požiadavky súvisiace s darovaním krvi a hemaferézi majú byť v súlade s medzinárodne akceptovanými kritériami.

Darca aj príjemca majú byť informovaný ak došlo k ich poškodeniu.

Transfúznu liečbu nemôže vykonávať nikto iný okrem lekára.

Na transfúziu má nárok iba pacient ktorého stav si túto liečbu vyžaduje. Nemá nanu každý nárok.

Ordinovanie transfúzie sa dá len pacientovi ktorý ju potrebuje . Transfúzia sa nedá len tak získať a nie je možné si ju ani zaplatiť.

Zdroj krvi by sa mal nachádzať v každej nemocnici a miestach kde je predpoklad, že by ju niekto mohol súrne potrebovať.

Ak je to možné pacient by mal dostávať zložku krvi ktorá je pre pacienta a jeho liečenie najvhodnejšia. Ide tu aj o pacientovu bezpečnosť.

O krv sa treba dobre starať, chrániť ju pred teplom atd... Tak tiež sa treba starať aj o seba aby sme ju nikdy nemuseli potrebovať, prípadne ak by potrebovali tú našu, aby sme s kľudom mohli povedať : áno, môžem darovať krv som úplne zdravý

Predpisy súvisiace z odbermi a transfúziami musia byť v súlade s týmto etickým kódexom.

Takže pokiaľ sa na všetkých transfúznych staniciach, všetci zdravotní pracovníci, všetci darcovia krvi, všetci pacienti a ich zainteresované okolie podľa tohto kódexu správa, tak aspoň v tomto jednom mame vyhrané.

13. Etický kódex dobrovoľníka

Dobrovoľník sa zaväzuje:

• rešpektovať pri každej činnosti zdravotný a psychický stav pacienta, ktorého záujem stojí vždy na prvom mieste,
• dodržiavať zásady práce na jednotlivých pracoviskách, rešpektovať pokyny lekárov a koordinátora projektu,
• dodržiavať zásadu mlčanlivosti,
• pristupovať k pacientom v duchu tolerancie a znášanlivosti a nevykonávať žiadnu politickú ani náboženskú agitáciu,
• zúčastňovať sa pravidelne supervíznych stretnutí a udržovať úzku spoluprácu s kontaktnou osobou na danom mieste výkonu dobrovoľníckej činnosti a s koordinátorom projektu.

Dobrovoľník v žiadnom prípade nezastupuje zdravotnícky personál. Nemá prístup k zdravotným záznamom pacienta, nemá právo podávať informácie týkajúce sa zdravotného stavu pacienta, nemanipuluje s liekmi a so zdravotníckym materiálom.

Dobrovoľník zachováva profesionálny prístup – vyhýba sa diskusiám o spôsobe liečby, neposkytuje osobné „medicínske rady“, neposudzuje a nekritizuje prácu zdravotníckeho personálu a svojich kolegov.

Dobrovoľník svojím podpisom potvrdzuje, že netrpí žiadnou infekčnou chorobou a že jeho zdravotný a psychický stav nie je v rozpore s vykonávaním dobrovoľníckej činnosti na onkologickom oddelení.

Dobrovoľník si je vedomý, že porušenie ktoréhokoľvek z bodov tejto dohody môže byť dôvodom k jeho uvoľneniu z projektu.

Dobrovoľník má právo:

• byť riadne odborne zaškolený a ďalej permanentne vzdelávaný v problematike poskytovania psychosociálnej podpory onkologickým pacientom,
• na podporu v r ámci stretnutí dobrovoľníckej skupiny a supervíznych stretnutí,
• na aktuálne informácie týkajúce sa jeho práce a projektu, obracať sa s otázkami a problémami na koordinátora projektu.

Mlčanlivosť

Dobrovoľník sa zaväzuje zachovávať úplnú mlčanlivosť o všetkých informáciách, s ktorými príde počas svojej dobrovoľníckej činnosti do styku. Ide predovšetkým o tieto informácie: všetky informácie týkajúce sa pacientov (ich osobných údajov, zdravotného stavu, majetkových pomerov, apod.), informácie získané zo supervíznych a evaluačných stretnutí, predovšetkým skutočnosti týkajúce sa iných dobrovoľníkov, informácie týkajúce sa zverených dokumentov. Výnimku tvorí vzájomná informovanosť na supervíznych stretnutiach a medzi členmi terapeutického tímu v súvislosti s nutnosťou organizácie konkrétnej starostlivosti o pacienta. Aj v tomto prípade dobrovoľník koná v záujme pacienta a v maximálnej miere chráni jeho súkromie a informácie, ktoré získal od pacienta v dôvernom rozhovore.

Ďalej berie na vedomie:

• Že je touto mlčanlivosťou viazaný voči všetkým ďalším organizáciám a osobám. Výnimku tvoria situácie, keď je každému občanovi uložená zo zákona oznamovacia povinnosť. V takomto prípade je doporučená konzultácia s koordinátorom projektu.
• Že mlčanlivosť nezaniká ukončením účasti dobrovoľníka na projekte ani ukončením projektu.
• Že iba koordinátor projektu môže rozhodnúť, ktorá z informácií môže byť uvoľnená a komu poskytnutá. Pri použití informácií treba dbať na zvýšenú ochranu klientov – používať iba štatistické údaje, bez osobných dát, zmena pohlavia atď.
• Že porušenie horeuvedených zásad môže byť dôvodom k ukončeniu účasti dobrovoľníka na projekte.