Etické kódexy sociálnej práce a sociálnych pracovníkov

1. Formulovanie etického kódexu

Podľa Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (2013) je sociálna práca vzájomne prepojený systém hodnôt, teórie a praxe. Sociálna práca vychádza z humanistických a demokratických ideálov a jej hodnoty sú založené na rešpektovaní rovnosti a dôstojnosti všetkých ľudí. Od počiatkov sociálnej práce ako samostatnej profesie a vedy pred viac ako storočím, sa prax sociálnej práce zameriava na uspokojovanie ľudských potrieb a rozvíjanie ľudského potenciálu. V solidarite s tými, ktorí sú znevýhodnení, táto profesia sa usiluje zmierňovať chudobu a oslobodzovať zraniteľných a utláčaných ľudí s cieľom podporiť ich sociálne začlenenie. Hodnoty sociálnej práce sú zahrnuté v národných a medzinárodných etických kódexov tohto povolania. Najnovšia globálna definícia sociálnej práce (IFSW, 2013) akcentuje na medzinárodnej úrovni najmä hodnoty a princípy ľudských práv, spoločnú zodpovednosť a sociálnu spravodlivosť.

Formulovanie etického kódexu patrí v súčasnosti medzi základné požiadavky profesionality a je jednou z charakteristík pomáhajúcich profesií.

2. Etický kódex, jeho význam a limity

Formulovanie etického kódexu profesie alebo disciplíny patrí do oblasti deontologickej etiky. Táto vychádza z povinnosti (z gréckeho deon estin – „musí byť“). Nazýva sa aj teóriou racionálnej povinnosti (Mátel, 2012, s. 54). Podľa Nečasovej (1999) je výhodou deontologickej etiky jasné oddelenie povinnosti od užitočnosti a osobného záujmu, takže sa predchádza predpojatosti a diskriminácii. Nevýhodou je určitý formalizmus, ktorý sa môže prejaviť rigidným plnením toho, čo je povinnosť. V praxi je to tak, že sociálni pracovníci nie sú autonómnymi profesionálmi, ktorých etické princípy sa dotýkajú výhradne rešpektovania klientov a podpory ich sebaurčenia. Sú zároveň zamestnancami, ktorí pracujú v rámci právnych a procedurálnych pravidiel a ktorí by sa zároveň mali snažiť o podporu spoločného dobra.

Z etymologického hľadiska latinské slovo codex označovalo knihu. Podľa jej podoby išlo o papyrusový zvitok, spis, pergamenový rukopis alebo drevenú tabuľu. V širšom význame znamenal codex súbor alebo zoznam viacerých spisov. Etický kódex potom označuje súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo organizáciu.

Formulovanie etického kódexu profesie sociálna práca má viacero dôvodov a významov. Medzi najdôležitejšie patria (Mátel, 2012, s. 107-108):

• poskytuje etické štandardy, ktoré majú slúžiť ako sprievodca pri výkone praxe sociálnej práce a pre zodpovedný výkon sociálnych služieb;
• identifikuje a explicitne predstavuje kľúčové hodnoty sociálnej práce, ktoré sú jej integrálnou súčasťou;
• je podstatnou zložkou kvality poskytovanej služby klientom, ako aj prostriedkom na jej dosahovanie a zabezpečenie;
• ponúka hodnoty a princípy, ktoré by mali byť vodidlom pre profesionálne správanie sociálnych pracovníkov;
• poskytuje štandardy, podľa ktorých môže byť hodnotené a posudzované profesionálne správanie;
• pomáha k disciplíne a usmerňuje výkon profesie;
• pomáha zabezpečiť ochranu klientov, členov spoločnosti, ale aj samotných sociálnych pracovníkov;
• sprevádza sociálnych pracovníkov tým, že upravuje vzájomné práva so zamestnávateľmi, kolegami a profesijnou asociáciou;
• upozorňuje na morálne nebezpečenstvá konfliktov vlastného a verejného záujmu;
• prehlbuje etické povedomie;
• podporuje etickú diskusiu a reflexiu;
• poskytuje sprievodcu ako postupovať pri etickom rozhodovaní, výskyte etických dilem, etických problémov alebo profesijných konfliktov;
• je podkladom pre preskúmanie a posúdenie formálnych sťažností na neetické správanie a kritériom pre hodnotenie aktuálnej praxe;
• je dôležitou súčasťou vzdelávania sociálnych pracovníkov;
• pomáha socializácii nových pracovníkov v sociálnej práci vzhľadom na jej poslanie, hodnoty, etické princípy a štandardy;
• je jedným zo spoločných menovateľov rôznorodých druhov sociálnych služieb;
• stavia etické správanie do stredu záujmu profesie;
• poskytuje ťažisko pre profesionálnu identitu sociálnej práce na rozličných úrovniach, či už akademickej, komunitnej, politickej alebo celospoločenskej;
• verejne predstavuje etické štandardy, na základe ktorých môže spoločnosť považovať profesiu sociálna práca za zodpovednú.

Vzhľadom na reálne používanie etických kódexov v praxi jestvuje viacero kritík. Najčastejšie sa upozorňuje na skutočnosť, že deklarované hodnoty a etické princípy nie sú zhodné s reálnou praxou. Kopřiva (2006, s. 90-91) pripomína, že niektoré z etických kódexov stanovujú požiadavky, ktoré je nemožné uskutočniť, ktoré zrejme majú byť chápané ako prihlásenie sa k ideálu, o ktorom sa vie, že je nedosiahnuteľný. Problém vidí aj v tom, že etické kódexy zvyčajne nehovoria čo robiť, keď sa pomáhajúcemu niektorú požiadavku naplniť nedarí. Úlehla (2005, s. 114) upozorňuje, že etický kódex je užitočný, ale zjednodušujúci model, pretože sa do profesionálnej práce premieta celostný prístup pracovníka k životu a ľuďom. Dowie a Calman (In Banks, 2006, s. 96-97) identifikovali niekoľko obmedzení v etických kódexoch zdravotníctva, ktoré možno aplikovať aj na sociálnu prácu:

• kódex má tendenciu tvrdiť, že profesionálom v sociálnej práci je daná spoločná etika, hoci oni sami prinášajú do práce svoje vlastné hodnoty;
• mnohé aspekty sociálnej práce nemôžu byť vyjadrené v kategóriách pravidiel alebo povinností, napríklad pestovanie takých postojov akými je súcit;
• kódexy majú tendenciu byť exkluzívne pre jednu profesiu, zatiaľ čo sociálnu prácu stále viac vykonávajú multidisciplinárne tímy;
• kódexy predpokladajú výhradne profesionálny vzťah s užívateľmi služieb, s tým, že profesionálni pracovníci konajú najlepšie, ako môžu pre jednotlivých užívateľov služieb, ale ignorujú sa napríklad tlaky ekonomického charakteru v sociálnej politike;
• kódexy predpokladajú konsenzus hodnôt profesionálov a verejnosti. Je však sporné, či tento konsenzus jestvuje.

Napriek týmto výhradám má formulovanie etického kódexu veľký význam pre profesiu sociálna práca, profesionálov pracujúcich v nej, ako aj užívateľov sociálnych služieb. Etické štandardy sa v sociálnej práci postupne rozvíjajú, transformujú a prehlbujú dôsledkom zmien v spoločnosti, komunite, rozvojom sociálnych služieb i samotnej profesie sociálna práca.

3. Typológia etických kódexov

Deontologické kódexy môžeme z hľadiska typológie rozlišovať na základe viacerých kritérií. Vzhľadom na špecifickú profesiu, resp. profesijnú činnosť, rozlišujeme etický kódex zdravotníckeho pracovníka, sociálneho pracovníka, príslušníka policajného zboru, učiteľa, etický kódex psychologickej činnosti atď.

V sociálnej práci môžeme rozlíšiť viacero typov etických kódexov. Najstarší známy pokus o formulovanie kódexu sociálnej práce bol experimentálny náčrt pionierky sociálnej práce Mary Richmondovej v roku 1920 (Reamer, 1998, s. 2). Vzhľadom na súčasnú sociálnu prácu sa dá rozlíšiť etický kódex sociálneho pracovníka (napr. na Slovensku, v Českej republike, Rusku, Izraeli) a etický kódex sociálnej práce (napr. v USA, Kanade, Austrálii, Nemecku, Veľkej Británii). V druhom prípade je rozsah zvyčajne širší a komplexnejší, etická zodpovednosť nie je limitovaná výhradne na samotnú činnosť sociálneho pracovníka, ale aj na vonkajšie podmienky tejto činnosti, zodpovednosti zamestnávateľských organizácií, národných asociácií a spoločnosti. Ak sociálny pracovník musí alebo má konať profesionálne a mravne zodpovedne, potrebuje pre svoju činnosť náležité podmienky a ako osoba má aj svoje práva, ktoré zabezpečujú ďalší aktéri procesu profesijnej činnosti sociálnej práce (zamestnávatelia, supervízori, spoločnosť atď.). Na základe špecializácie odbornej činnosti (zvyčajne na základe metódy) je možné rozlíšiť od etického kódexu sociálnej práce etické kódexy klinickej sociálnej práce, poradenstva, supervízie, manažmentu, výskumu, probácie a mediácie atď.

Veľmi dôležitým kritériom typológie etických kódexov je aj územie dosahu jeho pôsobenia. V tomto prípade rozlišujeme medzinárodné (nadnárodné) etické kódexy, národné etické kódexy (obom kategóriám sa budeme venovať v osobitých podkapitolách) a etické kódexy organizácií, firiem či zariadení sociálnych služieb. Práve etické kódexy jednotlivých zariadení sociálnych služieb môžu nadviazať na základné hodnoty, princípy a zodpovednosti všeobecne formulované v národných a medzinárodných etických kódexoch a aplikovať ich na konkrétne cieľové skupiny klientov a špecifiká danej organizácie. Tak aj v etických kódexoch organizácií môžu byť bližšie špecifikované aj prístupy, čiže preferované orientácie sociálnych pracovníkov v danej organizácii. Napríklad Charita České republiky si vo svojom kódexe (2009) priamo uviedla, že „najvlastnejším cieľom charitatívnych služieb je ochrana človeka v jeho dôstojnosti od počatia až po prirodzenú smrť. Charitatívna služba je založená na rešpektovaní, ochrane a rozvíjaní prirodzených práv každého človeka a na kresťanskom ponímaní etických hodnôt, zakotvených v Písme svätom a v dokumentoch sociálneho učenia cirkvi.“

Súhlas s etickým kódexom inštitúcie môže byť súčasťou pracovného kontraktu, čím sa zmení charakter odporúčania etického kódexu (aký má dosiaľ aj Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR z roku 1997) na záväzný dokument, aspoň v istej konkrétnej organizácii. Nečasová (2008, s. 43) upozorňuje, že sociálni pracovníci často pracujú v byrokratickej organizácii, z povahy ktorej vyplýva napätie medzi ideálom profesijnej autonómie a realitou hierarchických štruktúr, ktorým vládnu pravidlá. To znamená, že sa etický kódex, o ktorom sa predpokladá, že ho budú sociálni pracovníci aplikovať podľa vlastnej profesionálnej úvahy, môže dostať do konfliktu s jasne definovanými organizačnými pravidlami.

4. Medzinárodný etický kódex

Medzinárodné a nadnárodné asociácie jednotlivých profesií sa snažia o formulovanie základných etických princípov a hodnôt do podoby medzinárodného etického kódexu. V sociálnej práci túto úlohu plní International Federation of Social Workers (Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov, skr. IFSW), ktorá v súčasnej podobe vznikla v Mníchove roku 1956. Táto organizácia so sídlom vo švajčiarskom Berne zastrešuje národné asociácie sociálnej práce po celom svete. V otázkach vzdelávania a etiky veľmi úzko spolupracuje s International Association of Schools of Social Work (Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce, skr. IASSW). V súčasnosti je možné považovať za aktuálny medzinárodný etický kódex sociálnej práce spoločný dokument IFSW/IASSW Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (resp. Deklarácia etických princípov sociálnej práce) prijatý v roku 2004 (pozri príloha A).

Z historického hľadiska boli pred ním dôležité The Ethics of Social Work Principles and Standards (Princípy a štandardy sociálnej práce), ktoré v Srí Lanke roku 1994 schválila Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov. Tieto sú z historického hľadiska veľmi dôležitým „medzinárodným kódexom sociálnej práce“, z ktorého čerpali mnohé – a často aj doposiaľ platné – národné etické kódexy (vrátane slovenského). Tieto nadväzovali na etický kódex IFSW z roku 1976. Princípy a štandardy sociálnej práce sa de facto skladajú z dvoch dokumentov:

1. International Declaration of Ethical Principles of Social Work („Medzinárodná deklarácia etických princípov sociálnej práce“);
2. International Ethical Standards for Social Workers („Medzinárodné etické štandardy pre sociálnych pracovníkov“) s nasledovnou štruktúrou:

2.1 Preambula

2.2 Všeobecné štandardy etického správania

2.3 Štandardy sociálnej práce vo vzťahu ku klientom

2.4 Štandardy sociálnej práce vo vzťahu k zamestnávateľským agentúram a organizáciám

2.5 Štandardy sociálnej práce vo vzťahu ku kolegom

2.6 Štandardy sociálnej práce vo vzťahu k profesii

Ich účelom bolo prezentovať základné etické princípy profesie sociálna práca, odporučiť postupy pri výskyte etických dilem a zaoberať sa vzťahmi medzi profesiou sociálna práca a sociálnymi pracovníkmi ku klientom, kolegom, zamestnávateľom a iným členom spoločnosti.

Novší dokument Ethics in Social Work: Statement of Principles (Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy) z roku 2004 je ich zásadným prepracovaním s nasledujúcou štruktúrou:

• Úvod
• Definícia sociálnej práce
• Medzinárodné dohovory
• Princípy
  • ľudské práva a ľudská dôstojnosť
  • sociálna spravodlivosť
  • Profesionálne správanie

Ide o zásadné prepracovanie dokumentu z roku 1994. Z hľadiska rozsahu ide o 6-stranový dokument (obsahuje 1.483 slov). Zostáva viac na všeobecnej úrovni. Rozpracovanie špecifických zásad a ich dodržiavanie necháva na asociáciách jednotlivých členských krajín. K novým témam, ktoré neboli zahrnuté v predchádzajúcom dokumente, patria (Nečasová, 2004a, s. 37-38):

• potreba starostlivosti o sociálneho pracovníka (bod 5.6);
• uznanie náročných situácií, ktoré vyplývajú z podstaty profesie (5.8);
• povinnosť spolupráce so školami sociálnej práce (5.9);
• zodpovednosť za to, že rozhodnutia budú eticky podložené (5.10-11);
• rozvinutá je téma identifikácie silných stránok klienta (4.4);
• celostný prístup ku klientovi (4.3).

Dokument sa explicitne odvoláva na Medzinárodné deklarácie a dohovory o ľudských právach, menovite:

• Všeobecnú deklaráciu ľudských práv;
• Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;
• Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
• Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie;
• Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;
• Dohovor o právach dieťaťa;
• Dohovor o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách (ILO konvencia 169).

Účelom spoločného dokumentu IFSW a IASSW je podpora etickej diskusie a reflexie vo svojich členských organizáciách, medzi poskytovateľmi sociálnych služieb, ako aj v školách sociálnej práce a medzi študentami sociálnej práce. V dokumente sú preto pomerne stručne formulované etické princípy s krátkym komentárom. Tieto by mali byť detailnejšie a adresnejšie formulované národnými asociáciami sociálnej práce v jednotlivých krajinách prihliadajúc na miestnu kultúru, legislatívu a ďalšie špecifiká. Vzhľadom na záväznosť má dokument odporúčajúci charakter pre členské organizácie IFSW a IASSW. Niektoré krajiny (napr. Portugalsko) prijali medzinárodný etický kódex aj za svoj národný etický kódex.

5. Vybrané národné etické kódexy sociálnej práce

Národné etické kódexy jednotlivých krajín ilustrujú veľkú rozmanitosť v detailoch, akými sú napríklad druhy a formy sociálnych služieb, prístupy k nim, spôsoby platby poplatkov, či účasť užívateľov služieb na výskumoch. Na druhej strane vykazujú viacero podobností. Mnohé začínajú zoznamom hodnôt alebo princípov, akými sú rešpektovanie jedinečnej hodnoty jednotlivých osôb, sebaurčenie užívateľov služieb, sociálna spravodlivosť a profesionálna integrita (Banks, 2006, s. 83). Viaceré národné kódexy sa pokúšajú o uvedenie charakteristík kvality sociálnych pracovníkov špecifických pre danú krajinu. Napríklad známy americký NASW kódex (2008) zdôrazňuje, že princípy a štandardy musia byť aplikované jednotlivcami s dobrým charakterom, slovenský kódex (1997) zasa zdôrazňuje čestnosť, švédsky lásku a ruský (2003) nezištnosť.

Štandardná štruktúra etických kódexov má zvyčajne 3 základné časti a 1 fakultatívnu. Medzi základné štrukturálne časti patria:

• I. Úvod
• II. Hodnoty a princípy
• III. Štandardy správania

Voliteľným obsahom môžu byť v rámci nich:

I. Úvod

• Preambula
• Definovanie sociálnej práce
• Identifikácia použitých prameňov
• Význam a účel etického kódexu

II. Hodnoty a princípy

• Identifikované kľúčové hodnoty (princípy)
• Bližšia charakteristika jednotlivých hodnôt a princípov

III. Štandardy správania

• Rozdelené podľa jednotlivých oblastí zodpovedností (a špecifických činností)

Fakultatívnou zložkou môžu byť špecifické ustanovenia vzhľadom na osobitý charakter národných kódexov, napr. disciplinárne a sankčné opatrenia, či problémové oblasti a spôsoby ich riešenia. Najčastejšie sa vyskytujúcou fakultatívnou zložkou sú prílohy, ktoré môžu obsahovať slovník, použité bibliografické odkazy, poďakovanie, vzory formulárov a pod.

Spomedzi množstva národných etických kódexov sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov môžeme spomenúť nasledovné:

Americký etický kódex

(Code of Ethics of the National Association of Social Workers, skr. NASW 2008). Jeho predkladateľom je Národná asociácia sociálnych pracovníkov. Z historického hľadiska zohráva NASW pioniersku rolu nielen v sociálnej práci ako samostatnej profesii a vedeckej činnosti, ale aj v oblasti profesijnej etiky sociálnej práce. Táto publikovala svoj prvý etický kódex v roku 1960, ktorý pozostával zo 14 proklamácií. Vzhľadom na jeho obsahový vývoj uvádza Reamer (1998), že kódex obsahoval viacero bodov, napr. povinnosť sociálneho pracovníka dať prednosť profesionálnej zodpovednosti pred osobnými záujmami, rešpektovať súkromie klientov, poskytnúť zodpovedajúce služby v prípade mimoriadnych udalostí, podporovať programy ľudského blaha. V preambule sa uvádza povinnosť podporovať humanitné ideály, zaisťovať a ďalej zlepšovať sociálnu prácu atď.

V roku 1967 bol pripojený princíp nediskriminácie. V tom čase bol kódex podrobený značnej kritike vzhľadom na jeho vysokú abstrakciu, malú použiteľnosť v praxi pri riešení konkrétnych problémov a dilem. Od roku 1977 prebiehala jeho revízia prostredníctvom odbornej skupiny, ktorú viedol známy odborník na etiku Charles Levy. V roku 1979 bol publikovaný nový kódex, ktorý pozostával zo šiestich veľmi stručne popísaných princípov bez akéhokoľvek komentára. Etické zodpovednosti boli v ňom uvedené vzhľadom na klientov, kolegov, zamestnávateľov, zamestnávateľské organizácie, profesiu sociálna práca a spoločnosť. Mnoho princípov už bolo v ňom konkrétnych a špecifických. Kódex bol revidovaný dvakrát – v rokoch 1990 a 1993. Súčasné znenie aktuálneho kódexu NASW pochádza z roku 1996. Tento bol do súčasnosti dvakrát revidovaný, v rokoch 1999 a 2008.

Etický kódex NASW je jeden z najkomplexnejších a najpodrobnejších etických kódexov sociálnej práce, z ktorého sa inšpirovalo aj mnoho ďalších národných kódexov (napr. kanadský, austrálsky, britský). Z hľadiska rozsahu ide o 28-stranový dokument (obsahuje 8.180 slov), z hľadiska typu je to etický kódex sociálnej práce, ktorý sa venuje aj špecifickým oblastiam, akými sú priama práca s klientom (direct practice), komunitná práca, supervízia, vzdelávanie, výskum a pod. Štruktúru má nasledovnú:

1. Preambula
2. Účel kódexu
3. Etické princípy (6 kľúčových hodnôt a princípov)
4. Etické štandardy vzhľadom na nasledovné oblasti etickej zodpovednosti sociálnych pracovníkov:
   • voči klientom;
   • voči kolegom;
   • v praktickej činnosti;
   • ako profesionálov;
   • voči profesii sociálna práca;
   • k širšej spoločnosti.

Kódex je záväzný pre všetkých sociálnych pracovníkov a študentov sociálnej práce nezávisle od pracovnej pozície, prostredia v akom pôsobia a osôb, ktorým pomáhajú. NASW utvorila formálny postup k posudzovaniu etických sťažností, ktoré boli podané voči jej členom (NASW procedures for professional review, 2005).

Kódex povzbudzuje sociálnych pracovníkov k spolupráci na jeho implementácii, účasti na procesoch posudzovania v rámci NASW a k znášaniu nariadených disciplinárnych pravidiel a sankcií. Samotný kódex sankčný systém nerozvádza, tento je v kompetencii osobitného úradu.

Americký etický kódex je pomerne podrobný dokument. Osobitú pozornosť venuje duálnym a viacnásobným vzťahom, zvlášť rizikám sexuálnych vzťahov. Mimoriadna pozornosť je venovaná problému diskriminácie, ale aj podpore a ochrane integrity profesie sociálna práca.

Kanadský etický kódex

(CASW 2005). Autorom je Canadian Association of Social Workers. Aktuálna verzia etického kódexu sociálnej práce v Kanade pochádza z roku 2005. De facto sa tento skladá z dvoch dokumentov: Code of Ethics (Etický kódex), ktorý sa venuje najmä kľúčovým hodnotám a princípom v sociálnej práci a praktického Guidelines for Ethical Practice (Sprievodca etickej praxe). Oba dokumenty vytvárajú 47 stranový etický kódex (okolo 13.200 slov). Podľa kódexu je etické správanie v strede záujmu každej profesie. Jeho text ponúka hodnoty a princípy, ktoré by mali byť vodidlom pre profesionálne správanie sociálnych pracovníkov. Zároveň sa v ňom uvádza, že samotný etický kódex nemôže garantovať etické správanie. Toto vychádza z individuálnej zodpovednosti sociálnych pracovníkov. Štruktúra oboch dokumentov je nasledovná:

I. Etický kódex

• Ciele CASW etického kódexu
• Preambula
• Kľúčové hodnoty a princípy sociálnej práce
• Slovník a použité odkazy

II. Sprievodca etickou praxou

• Účel sprievodcu pre etickú prax
• Kľúčové hodnoty a princípy sociálnej práce (stručne uvedené)
  1. Etická zodpovednosť voči klientom
  2. Etická zodpovednosť v profesionálnych vzťahoch
  3. Etická zodpovednosť ku kolegom
  4. Etická zodpovednosť na pracovisku
  5. Etická zodpovednosť v súkromnej praxi
  6. Etická zodpovednosť vo výskume
  7. Etická zodpovednosť k profesii
  8. Etická zodpovednosť k spoločnosti
• Slovník a použité odkazy

Keďže v Kanade nesú legislatívnu zodpovednosť za sociálnu prácu jednotlivé provincie a teritóriá, kódex má skôr odporúčajúci charakter a vzhľadom na jeho porušenie povzbudzuje ku kontaktovaniu zodpovedných orgánov v jednotlivých provinciách alebo teritóriách.

Kanadský etický kódex venuje osobitú pozornosť niektorým skupinám klientov, zvlášť deťom, nedobrovoľným klientom a klientom, ktorí nemajú schopnosť udeliť informovaný súhlas. V rámci duálnych vzťahov sú uvedené ako neprípustné okrem sexuálnych vzťahov, aj „romantické“. V rámci zodpovedností na pracovisku sa CASW osobitne venuje zodpovednostiam manažérov. Osobitú kapitolu tvoria aj etické požiadavky v súkromnej praxi sociálnej práce.

Austrálsky etický kódex

(AASW 2010). Súčasný AASW Code of Ethics bol prijatý Australian Association of Social Workers, ktorá je profesijnou asociáciou sociálnych pracovníkov v Austrálii. V súčasnosti ide o jeden z najaktuálnejších národných etických kódexov sociálnej práce. Z hľadiska prameňov čerpal z medzinárodného etického kódexu IFSW/IASSW 2004 a vplyv na niektoré formulácie mal americký NASW kódex. Ide o 55 stranový dokument (spolu 14.676 slov), pričom samotné etické princípy (bez príloh, slovníka a referencií) tvoria 10 304 slov. Štruktúrovaný je nasledovne:

• Preambula
  1. Kontext sociálnej práce
  2. Kontext etického kódexu
  3. Hodnoty sociálnej práce
  4. Etická prax a etické rozhodovanie
  5. Zodpovednosti v etickej praxi:
     1. Zodpovednosti vo všeobecnosti
     2. Zodpovednosti voči klientom
     3. Zodpovednosti voči kolegom
     4. Zodpovednosti na pracovisku
     5. Zodpovednosti v špecifických kontextoch
     6. Zodpovednosti voči profesii
• Slovník
• Bibliografické odkazy
• Prílohy (1. Zoznam dokumentov u ľudských právach; 2. Diagram procesu podania etickej sťažnosti; 3. Zoznam národný sprievodcov eticky zodpovedného výskumu)
• Poďakovanie

Priamo v texte sú uvedené dve základné funkcie kódexu – informatívna o profesii a sprievodcovská vzhľadom na etickú prax v sociálnej práci. Kódex je záväzný pre všetkých sociálnych pracovníkov, ktorí sú členmi tejto asociácie a študentov sociálnej práce. Priamo v texte kódexu sa uvádzajú základné princípy procesu preskúmania a posúdenia sťažností na neetické správanie sociálnych pracovníkov. Sťažnosti ohľadom takéhoto správania môže podať ktokoľvek, vrátane klientov, kolegov a zamestnávateľov.

 Jednou z príloh kódexu je schéma tzv. Complaints Management Process (Procesu podania sťažnosti). Dôležitou súčasťou tohto procesu sú National Ethics Office (Národný etický úrad) a National Ethics Panel (Národný etický výbor). Širšie sa celému procesu venuje špecifický dokument AASW By–laws on Ethics (2007).

Austrálsky etický kódex často zdôrazňuje v texte kultúrne senzitívnu prax sociálnej práce, zvlášť vzhľadom na pôvodných obyvateľov Austrálie (Aboriginal and Torres Strait Islander peoples). V svojom texte uvádza aj používanie anti-rasistických a anti-opresívnych prístupov. Špecifickú pozornosť venuje nedobrovoľným klientom.

Britský etický kódex

(The Code of Ethics for Social Work, skr. BASW 2012). Prijala ho British Association of Social Workers, ktorá je jedinou profesijnou asociáciou sociálnych pracovníkov vo Veľkej Británii. Ide o revidovaný etický kódex z roku 2002 (predtým 1975) sformulovaný národnou profesijnou asociáciou, pre členov ktorej je aj záväzný. 18-stranový dokument má nasledovnú štruktúru:

• Uvedenie – rámec a ciele
  1. Pozadie
     1. Etika v sociálnej práci
     2. Medzinárodné definovanie sociálnej práce
  2. Hodnoty a etické princípy
     1. Ľudské práva
     2. Sociálna spravodlivosť
     3. Profesionálna integrita
  3. Etické praktické princípy
• Dodatok

Uvádza sa v ňom, že etické povedomie je fundamentom pre profesionálnu prax sociálnych pracovníkov. Ich schopnosť a záväzok konať eticky je nevyhnutnou súčasťou kvality sociálnych služieb, ktoré poskytujú. Britský etický kódex neposkytuje detailné pravidlá, ako majú sociálni pracovníci konať v špecifických situáciách, ale skôr ponúka všeobecné etické princípy, ktoré majú sociálni pracovníci reflektovať vo svojej praxi. Je však bez možnosti sankcionovania neetického konania. Pre sociálnych pracovníkov pracujúcich nezávisle, v súkromnej praxi je utvorený osobitý dokument, ktorý sa venuje špecifickým princípom etickej praxe (ako doplnok 3. časti kódexu). Vo Veľkej Británii je okrem toho činnosť sociálnych pracovníkov regulovaná štátom prostredníctvom poloautonómnej General Social Care Council in England. Popri etickom kódexe BASW tak jestvujú ešte „kódexy praxe“ pre sociálnych pracovníkov zamestnaných v sociálnych službách (Code of Practice for Social Care Workers, 2010), ako aj ich zamestnávateľov (Code of Practice for Employers of Social Care Workers, 2010).

Slovenský etický kódex

(Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR, skr. ASPS 1997). Národné etické kódexy sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov, sú zvyčajne utvorené národnou asociáciou sociálnej práce, ktorá je členom IFSW. Túto funkciu istý čas u nás reálne plnila Asociácia sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorá vznikla v roku 1994. Táto deklarovala v Žiline roku 1997 slovenský etický kódex sociálnych pracovníkov (pozri prílohu č. B). Jeho text bol sformulovaný v súlade s vtedy aktuálnymi Princípmi a štandardmi etiky sociálnej práce IFSW (1994). V tom čase išlo o prvý a dosiaľ jediný etický kódex sociálnych pracovníkov na Slovensku. Rozsah etického kódexu ASPS (1997) je 511 slov, čo predstavuje veľmi stručný 2-stranový dokument. Jeho základná štruktúra je nasledovná:

• Preambula
• Základné etické princípy v sociálnej práci
  1. Normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho pracovníka
  2. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči klientom
  3. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči kolegom
  4. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči zamestnávateľom a zamestnávateľským organizáciám
  5. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči svojej profesii
  6. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči spoločnosti

Keďže ide o dokument občianskeho združenia, čo je inštitúcia združujúca sociálnych pracovníkov dobrovoľne a nie stavovská inštitúcia, ide o odporúčajúci dokument. Nejestvuje žiaden kontrolný ani sankčný mechanizmus pre prípady porušenia etických zásad. Žiaľ, tento kódex nebol doteraz aktualizovaný – v súlade s medzinárodným kódexom IFSW / IASSW (2004) – čo považujeme za jednu z najdôležitejších priorít rozvoja etiky sociálnej práce na Slovensku.

Český etický kódex

(Etický kodex sociálních pracovníků České republiky, SSP ČR 2006). Prijala ho Společnost sociálních pracovníků České republiky, ktorá je členskou organizáciou IFSW. Nejde o profesijnú asociáciu, ale dobrovoľnú odbornú organizáciu združujúcu členov, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji sociálnej práce a zvyšovaní odbornej úrovne sociálnej práce v praxi. Kódex sa odvoláva na dokumenty relevantné pre prax sociálneho pracovníka, menovite na medzinárodné dokumenty Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu ľudských práv OSN, Dohovor o právach dieťaťa a štátne zákony – Ústavu a Listinu základných práv a slobôd. Vplyv na formulovanie kódexu mal predovšetkým „Medzinárodný etický kódex“ IFSW / IASSW 2004 a jeho predošlá verzia z roku 1994. Vzhľadom na rozsah ide o stručný 4-stranový dokument (1.403 slov) s nasledujúcou štruktúrou:

1. Etické zásady
2. Pravidlá etického správania sociálneho pracovníka
   1. Vo vzťahu ku klientovi
   2. Vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi
   3. Vo vzťahu ku kolegom
   4. Vo vzťahu k svojmu povolaniu a odbornosti
   5. Vo vzťahu k spoločnosti

• Etické problémové okruhy
• Postup pri riešení problémov

Keďže ide o dobrovoľnú organizáciu, záväznosť etického kódexu v ČR nie je nárokovateľná. Kódex má teda odporúčajúci charakter.

Český etický kódex si v svojom znení ponechal problémové oblasti a predstavuje stručný postup pri riešení etických problémov. Špecifikom tohto kódexu je zmienka o tom, že sociálny pracovník si je vedomý svojich odborných a profesijných obmedzení“

Švajčiarsky etický kódex

(Berufskodex der Professionellen Sozialer Arbeit Schweitz, AS 2010). Prijala ho spoločnosť AvenirSozial, Professionelle Soziale Arbeit Schweiz, pričom ide o revíziu predošlého kódexu z roku 2006. 15-stranový dokument má nasledovnú štruktúru:

1. Uvedenie
2. Základné princípy sociálnej práce
3. Základné hodnoty sociálnej práce
4. Praktické princípy sociálnej práce
   1. Eticky založené prax
   2. Pravidlá správania vzhľadom na vlastnú osobu
   3. Pravidlá správania vzhľadom na prácu s klientkami a klientmi
   4. Pravidlá správanie vzhľadom na organizácie a sociálne zabezpečenie
   5. Pravidlá správanie vzhľadom na spoločnosť
   6. Pravidlá správanie vzhľadom na profesiu
   7. Pravidlá správanie vzhľadom na interprofesijnú spoluprácu
5. Záverečné poznámky

Dokument je záväzný pre členov AvenirSozial. V rámci nej pracuje Kommission für Berufsethik, ktorá vykonáva konzultantskú činnosť, ale rieši aj podnety od členov, klientok a klientov sociálnej práce. Táto má kompetenciu kontrolného orgánu na dodržiavanie kódexu.

Nemecký etický kódex

(Berufsethische Prinzipien des DBSH, skr. DBSH 1997). Prijala ho profesijná komora sociálnych pracovníkov v Nemecku Deutscher Berufsverband für Soziale Arbeit v roku 1997 v nadväznosti na dokument IFSW v roku 1994. Ide o 4-stranový dokument (1480 slov) s nasledovnou štruktúrou:

• Preambula

1. Základné východiská
2. Všeobecné zásady profesijnej činnosti
3. Správanie sa voči klientom
4. Správanie sa voči kolegyniam a kolegom
5. Správanie sa voči iným príbuzným povolaniam
6. Správanie sa voči zamestnávateľom a organizáciám
7. Správanie sa na verejnosti
8. Spôsob vykonávania

Ide o všeobecné pravidlá profesionálneho správania sa členov DPSH, pre ktorých je aj záväzný. Priamo v texte je spomenutá komisia, ktorá bude zodpovedná za dodržiavanie týchto princípov, ich revíziu a aktualizáciu.

Nemecký etický kódex často akcentuje princíp solidarity s ľuďmi (Solidarität mit Menschen), zvlášť s tými, ktorí sa nachádzajú v sociálnej núdzi. Zodpovednosť voči kolegom (sociálnej práce) rozlišuje a oddeľuje od ostatných povolaní (andere Berufe). Sociálni pracovníci (členovia DBSH) vyžadujú od spoločnosti vážnosť svojho povolania.

Taliansky etický kódex

(Codice deontologico dell’Assistente Social, CN 2009). Utvorila ho Ordine Assistenti sociali, čo je štátna inštitúcia zodpovedajúca za výkon profesie sociálna práca v Taliansku, pôsobiaca od roku 1993. Do jej kompetencie patrí aj tvorba a evaluácia deontologického kódexu sociálnej práce. Záväzný je pre členov Národnej rady sociálnych pracovníkov i tých, ktorí poskytujú svoje služby dobrovoľne (pre klientov zadarmo). Taliansky etický kódex je 20-stranový dokument (7.384 slov) s nasledovnou štruktúrou:

• Definovanie a disciplinárna autorita
• Princípy

1. Zodpovednosti sociálnych pracovníkov voči klientom
2. Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči spoločnosti
3. Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči kolegom a iným profesionálom
4. Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči zamestnávateľom
5. Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči profesii

Kódex je postavený na zásadných princípoch a pravidlách, ktoré si sociálni pracovníci musia osvojiť počas výkonu svojej profesie, ktorými majú riadiť svoje správanie na akejkoľvek úrovni zodpovednosti. Priamo v texte je uvedené, že sociálni pracovníci musia kódex poznať, dodržiavať a šíriť jeho princípy. Kódex má záväzný charakter, inštitucionálnu zodpovednosť nesie Consiglio Nazionale dell’Ordine. V Taliansku je pritom povinná registrácia sociálnych pracovníkov, bez nej sa pracuje nelegálne.

Taliansky etický kódex uvádza, že profesia sociálna práca je založená na etických a vedeckých základoch a má odborno-profesionálnu autonómiu (basa su fondamenti etici e scientifici, sull’autonomia tecnico-professionale)... Sociálni pracovníci majú preto chrániť svoju nezávislosť. Pozornosť venuje aj pomoci sociálnych pracovníkov pri prírodných katastrofách, resp. v mimoriadnych prípadoch núdze (in caso di calamità pubblica o di gravi emergenze sociali).

Rumunský etický kódex

(Codul deontologic all profesiei de asistent social, skr. CNASR 2008) prijala National College of Romanian Social Workers (CNASR) v roku 2007 s platnosťou od roku 2008. Ide o profesionálnu, neziskovú organizáciu, ktorej úloha je kontrolovať a supervidovať výkon sociálnej práce podľa zákona (v Rumunsku bola zákonom č. 466/2004 o Štatúte sociálneho pracovníka rozpoznaná sociálna práca ako nezávislá profesia a oblasť praxe). Štruktúru má nasledovnú:

1. Všeobecné ustanovenia
2. Všeobecné profesionálne princípy
3. Profesionálna nezávislosť a zodpovednosť sociálneho pracovníka
4. Povinnosti voči profesii sociálneho pracovníka
5. Povinnosti voči užívateľovi služieb
6. Povinnosti voči členom profesionálneho zboru
7. Povinnosti sociálneho pracovníka vo vzťahu k verejným inštitúciám
8. Disciplinárne tresty
9. Konečné a prechodné nariadenia

Rumunský etický kódex je záväzný pre členov Národného kolégia sociálnych pracovníkov v Rumunsku, ide o právny dokument s presnými procedurálnymi nariadeniami v prípade jeho porušenia. Dôležitým orgánom je pritom Etická profesionálna komisia Kolégia.

Portugalský etický kódex

(Código de Ética, skr. APSS 2007). Prijala ho Associação dos Profissionais de Serviço Social v roku 2007. Ide o kódex identický s IFSW / IASSW (2004). Portugalský etický kódex predstavuje alternatívu, kde národná asociácia sociálnej práce sa identifikuje s hodnotami, princípmi a zodpovednosťami medzinárodného etického kódexu a prijme ich ako svoj národný etický kódex.

Švédsky etický kódex

(Etik i socialt arbete, skr. ASSR 2006). Prijala ho Akademiker förbundet SSR v roku 2006 (predtým 1997), pre ktorej členov je aj záväzný. Ide o 15-stranový dokument. Spôsob kontroly a sankcionovania nie sú v texte uvedené.

Švédsky etický kódex upozorňuje na dôležitosť lásky v činnosti sociálneho pracovníka. Ako príklady etických kvalít v sociálnej práci uvádza aj empatiu, citlivosť, spolucítenie, mravnú odvahu a priateľstvo.

Ruský etický kódex

(Кодекс этики социального работника и социального педагога, skr. ССОПиР 2003). schválila ho verejnoprospešná mimovládna organizácia Союз социальных педагогов и социальных работников v roku 2003 pre svojich členov, ktorá je členskou organizáciou IFSW. Dokument sa odvoláva na „medzinárodný etický kódex“ IFSW 1994 a medzinárodné dokumenty). Pri jeho zostavovaní bolo prihliadané na vtedy platné národné etické kódexy v Austrálii, Veľkej Británii, Dánsku, Litve, Poľsku, USA a Fínsku. Kódex charakterizuje a uvádza základné etické štandardy a pravidlá, ktorými sa sociálni pracovníci a sociálni pedagógovia majú riadiť. Okrem toho pomáha udržať vysoké štandardy profesionálnej práce každého pracovníka v sociálnej oblasti bez ohľadu na jeho pozíciu a postavenie v ССОПиР. Štrukturovaný je nasledovne:

1. Uvedenie
2. Definovanie sociálnej práce
3. Hodnoty sociálnej práce
4. Princípy sociálnej práce
5. Štandardy etického správania
   1. Etické správanie v profesii sociálnych pracovníkov a pedagógov
   2. Etické správanie vo vzťahu k užívateľom služieb
   3. Etické správanie vo vzťahu ku kolegom
   4. Etické správanie vo vzťahu k spolupracujúcim organizáciám
6. Definovanie sociálnej práce a komentáre IFSW
7. Medzinárodné dohovory na ktorých sú etické princípy a štandardy založené.

Dokument je záväzný pre členov ССОПиР. Nie je špecifikovaná miera záväznosti ani mechanizmy kontroly a sankcií pri jeho porušení.

Ruský etický kódex sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga uvádza osobitú skupinu hodnôt – sociálna aktivita, mobilita a flexibilnosť. Vzhľadom na profesionálne správanie uvádza potrebu slušného správania (vystupovania) sociálneho pracovníka (pedagóga) voči klientom. V podobnom význame ako je v NASW (2008) alebo ASP SR (1997) uvedená kľúčová hodnota služby, resp. prvoradosť sociálneho pracovníka slúžiť, uvádza ruský etický kódex nezištnosť. Popri profesionálnych sociálnych pracovníkov a sociálnych pedagógov počíta tento kódex s neprofesionálnymi pracovníkmi, ktorí majú účasť na riešení sociálnych problémov. Typický je aj dôraz na posilnenie statusu profesie sociálna práca a sociálna pedagogika.

Izraelský etický kódex

(Kódex profesionálnej etiky sociálnych pracovníkov v Izraeli, קוד האתיקה של איגוד עובדים הסוציאליים בישראל skr. SWI 2007) bol prijatý Úniou sociálnych pracovníkov v Izraeli v roku 2007. Prvý kódex bol sformulovaný v Izraeli v 70. rokoch 20. storočia, keď prebiehal proces etablovania samotnej profesie sociálna práca. Dôležitá zmena nastala v roku 1996 schválením Social Workers Act. Profesia sociálna práca sa stala legislatívne zastrešená a regulovaná (Karpel, 2008). V roku 1999 boli v Izraeli zverejnené tzv. Ethics Regulations (Etické smernice), ktoré majú právnu záväznosť a pri ich porušení sa konajú disciplinárne opatrenia. Izraelský etický kódex má nasledovnú štruktúru:

• Úvod (zhrnutie)
• Hodnoty v profesii
• Etické princípy v profesii

1.  Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči klientom
2.  Počestné správanie sociálnych pracovníkov vzhľadom na svoju pozíciu.
3.  Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči kolegom.
4.  Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči zamestnávateľom.
5.  Zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči profesii.

• Prílohy (Kľúčové etické pravidlá v Social Workers Act, samotný Social Workers Act, disciplinárne opatrenia).

Záväzným dokumentom vzhľadom na etické správanie profesionálnych sociálnych pracovníkov v Izraeli je vyššie zmienený Social Workers Act. Naň sa explicitne odvoláva aj etický kódex sociálnych pracovníkov. V ňom sú sformulované konkrétne disciplinárne procesy a sankcie dôsledkom neetického správania. Patria medzi ne upozornenie, pokarhanie, peňažné pokuty, pozastavenie registrácie v registri až na obdobie 5 rokov alebo výmaz z registra.

Izraelský etický kódex okrem samotnej diskriminácie odmieta aj spolupráci s niekým, kto diskriminuje. V súvislosti s možnou konkurenciou medzi verejnou a súkromnou praxou obsahuje usmernenie, že sociálny pracovník vo verejnej správe nesmie poskytovať súkromnú služby klientom z rovnakej geografickej oblasti, kde je zamestnaný. Sociálny pracovník musí rešpektovať všetky kultúry, z ktorých je utvorená izraelská spoločnosť.

6. Záväznosť etického kódexu

Jednotlivé etické kódexy majú rôznu mieru záväznosti, vymáhateľnosti a rozmanité formy sankcií. Môžeme rozlišovať nasledujúce škály záväznosti:

1. Kódex odporúčacieho charakteru – okrem etického apelu chýba akýkoľvek mechanizmus zabezpečenia dodržiavania etických noriem, neobsahuje ani sa neodvoláva na žiadne disciplinárne opatrenia ani nemajú vytvorený sankčný systém. Patria sem napríklad medzinárodné dokumenty IFSW / IASSW (1994 a 2004), slovenský a český etický kódex.
2. Kódex záväzný pre členov profesijnej asociácie bez špecifikovaného disciplinárneho a sankčného mechanizmu – v porovnaní s prvým typom, tieto kódexy majú záväznosť explicitne uvedenú v texte. Ide napríklad o kanadský etický kódex, ktorý kontrolu dodržiavania subdelegoval na teritóriá; britský a švajčiarsky kódex ponechávajú disciplinárne oparenia na štátnu správu a niektoré kódexy žiaden disciplinárno-sankčný mechanizmus neuvádzajú (napr. ruský a švédsky).
3. Kódex záväzný pre členov profesijnej asociácie so špecifikáciou disciplinárneho a sankčného mechanizmu – národné asociácie majú utvorené vlastné úrady („etické komisie“) s disciplinárnymi a sankčnými právomocami. Na ne sa potom etické kódexy odvolávajú (nemecký kódex), pričom sa väčšina z nich priamo v texte nevenuje disciplinárnym a sankčným opatrenia – tieto sú vypracované na osobitnom dokumente (takto NASW 2008; AASW 2010), výnimkou je švajčiarsky kódex, ktorý stručne uvádza aj disciplinárno-sankčné opatrenia priamo v texte.
4. Kódex je pod gesciou štátnej inštitúcie alebo súčasťou legislatívy, čím je priamo zabezpečený mechanizmus kontroly, napr. taliansky a rumunský kódex.

Americký a kanadský etický kódex veľmi výstižne vyjadrujú, že samotný kódex ešte nezaručuje etické správanie. Toto má vychádzať z osobného záväzku zapojiť sa do etickej praxe v rámci profesie. Banksová (2006, s. 92) uvádza nasledujúce okolnosti, od ktorých závisí záväznosť a vymáhateľnosť etického konania:

• či je sociálna práca legálne rozpoznaná v danej krajine;
• či má profesijná asociácia (alebo iný regulačný orgán) ustanovenú komisiu (výbor) a procedúru (postup) pre vypočutie sťažností;
• či vykonáva vyšetrovanie pri porušovaní kódexu;
• či reálne vykonáva disciplinárne opatrenia formou pokuty, prerušenia alebo ukončenia členstva v asociácii.

Paradoxom však je, že ani Banksová nepočítala s takou možnosťou, aká je dosiaľ na Slovensku, a síce, že de facto nejestvuje žiadna funkčná profesijná asociácia, ktorá by združovala sociálnych pracovníkov ani iný regulačný orgán, ktorý by plnil túto úlohu v oblasti etiky sociálnej práce. Alternatívou v takomto prípade sú krajiny, kde je činnosť sociálnych pracovníkov regulovaná orgánmi štátu prostredníctvom zákonov alebo iných záväzných nariadení. Príkladom je Rumunsko alebo Brazília, kde pôsobí Conselho Federal de Serviço Social v úzkej spolupráci s regionálnymi úradmi.

Fischer a Jinek (In Matoušek et al., 2013, s. 159) výstižne uvádzajú, že „záväznosť kódexu, jeho statusu a prípadne postihy pracovníka za jeho nedodržiavanie zo strany profesijnej komunity a spoločnosti sa môžu líšiť, všeobecne by sa však mal v ňom odrážať profesijný étos.“

7. Revízia a aktualizácia etického kódexu

Jeden z výstižných výrokov postmodernej doby znie: „Nie je nič nepotrebnejšie ako včerajšie noviny“. Nejde tu o popieranie významu histórie ani dejinných udalostí, ale o potrebu neustáleho reflektovania súčasného diania v spoločnosti. Sociálna práca ako profesia, vedná disciplína i odbor vzdelávania je pomerne mladá, ale práve tým, že sa neustále snaží pružne reagovať na aktuálne potreby svojich klientov – ktorými môžu byť jednotlivec, rodina, komunita, organizácia alebo spoločnosť – sa stáva jednou z najdynamickejších profesií súčasnosti. Čím promptnejšie a adresnejšie reaguje na dianie v spoločnosti, tým účinnejšie môže ponúkať preventívne opatrenia a systematickú pomoc pri riešení negatívnych dopadov sociálnych udalostí.

Otázkou je, či sa dynamické zmeny v spoločnosti dotýkajú aj základných hodnôt, mravných princípov a jednotlivých etických zodpovedností. Na túto otázku by rozličným spôsobom odpovedali jednotlivé filozofické smery etiky. V každom prípade to, čo sa mení nezávisle od filozofických koncepcií, sú (Mátel, 2012):

• nové globálne etické témy nadväzujúce na rozvoj technológií alebo nových sociálnych udalostí (napr. bioetické otázky v súvislosti s rozvojom génového inžinierstva; etika internetovej komunikácie; rozvoj medzinárodného terorizmu a potenciálne zneužívanie charitatívno-sociálnej práce s týmto zámerom);
• nové etické problémy a dilemy súvisiace s výkonom profesie (napr. otázka zodpovednosti zariadení sociálnych služieb za prípravu nových sociálnych pracovníkov, ktorá sa môže identifikovať ako etická povinnosť spolupráce so školami sociálnej práce);
• meniace sa hodnotové orientácie (napr. v sociálnej práci opúšťanie paternalistickej a náboženskej orientácie smerom na klinickú orientáciu, orientáciu na sociálnu spravodlivosť, resp. najaktuálnejšie na oprávnenú defenzívnu orientáciu, kde sa popri priorite práv klientov zohľadňujú aj práva sociálnych pracovníkov);
• identifikovanie a formulovanie všeobecných ľudských práv (napr. akcentovanie antidiskriminačného prístupu, práva na prácu, práva na sexuálnu orientáciu);
• identifikovanie a formulovanie etických princípov v profesijnej činnosti založených na nových výskumoch a teóriách (napr. holistický prístup, dôraz na silné stránky klienta);
• rozvoj a transformácia sociálnych služieb (napr. na Slovensku v náhradnej rodinnej starostlivosti prechod od ústavnej starostlivosti k rodinnému typu náhradnej výchovy);
• zmeny legislatívy, ktorá vytvára aj akýsi „minimálny štandard správania“, záväzný aj pre profesijnú etiku (napr. legislatíva týkajúca sa diskriminácie, korupcie, ochrany osobných údajov, na Slovensku aj definovania sociálneho pracovníka podľa zákona č. 448/2008 Z. z.);
• hoci viaceré etické hodnoty a princípy sociálnej práce môžu byť nadčasové, spôsob ich formulovania podlieha zmenám v myslení a jazyku danej spoločnosti i profesijnej komunity (napr. spojenie „pomoc k svojpomoci“ býva nahrádzaný výrazom posilnenie a zmocnenie, čomu zodpovedá v anglickom jazyku pojem empowerment).

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že každý etický kódex je časovo limitovaným dokumentom, ktorý vyžaduje systematickú evaluáciu. Zodpovednosť zaň nesú v prvom rade samotní sociálni pracovníci, ktorým má deontologický kódex pomáhať pri výkone povolania. Aby etický kódex bol dokumentom, ktorý napĺňa všetky stanovené ciele, musí byť pravidelne revidovaný a aktualizovaný.

Záverom kapitoly zopakujeme myšlienku kanadského etického kódexu sociálnej práce, že „samotný etický kódex nemôže garantovať etické správanie. Toto vychádza z individuálnej zodpovednosti sociálnych pracovníkov.“