Ruské impérium

Liberalizačné reformy

Vo vnútornej politike je obdobie vlády Alexandra II. charakteristické rozsiahlou reformnou činnosťou v oblasti zemskej a mestskej správy (vznikli voliteľné zemstvá a mestské rady), súdnictva (zaviedli sa verejné súdy, ústne vyšetrovanie a vypočúvanie na súde, porotné súdy, zmierčie súdy a i.), školstva (univerzity získali širokú autonómiu, zaviedla sa voliteľnosť rektora, dekanov, profesorov, školy mali právo nakladať s financiami podľa svojho uváženia), armády (bola zavedená šesťročná všeobecná všestavovská vojenská povinnosť mužov starších ako 21 rokov), bola zrušená predbežná cenzúra tlače a kníh (1865).

Za najdôležitejšiu reformu alexandrovského obdobia je považované zrušenie nevoľníctva. Na základe cárskeho manifestu z 19.2.1861 a Nariadenia o úprave pomerov roľníctva sa každý roľník stal osobne slobodným, pričom osobná závislosť na vlastníkoch pôdy (statkároch) bola zamenená na hospodársku: za používanie pôdy mal jej nájomca alebo platiť nájomné, alebo robotovať dovtedy, kým si pozemok neodkúpi. V r. 1881 stanovil zákon povinný predaj prenajímanej pôdy a časť z nej vykúpil i štát (roľníci boli povinní vrátiť pôžičku i s úrokmi v priebehu 49 rokov). Na väčšine územia sa roľníci nestali súkromnými vlastníkmi, ale pôda prešla do vlastníctva celej občiny, stala sa spoločným majetkom obce, ktorá ju prideľovala na užívanie jednotlivým roľníkom (časté bolo jej opätovné prerozdeľovanie, preto nebol veľký záujem do nej investovať); za platenie daní a výkupu navzájom ručili všetci členovia obce svojím majetkom («кругова́я пору́ка»).