Politický systém RF

Site: amos.ukf.sk
Course: Rusko: História a politický systém
Book: Politický systém RF
Printed by: Guest user
Date: Utorok, 27 september 2022, 12:55 PM

Description

študijný materiál

Politický systém RF

Podľa platnej ústavy je Rusko, resp. Ruská federácia demokratický, federatívny, právny štát s republikánskou formou vlády.

Nositeľom suverenity a zdrojom moci je „mnohonárodnostný“ ľud, ktorý realizuje svoju moc priamo (pomocou referenda a volieb) i nepriamo, pomocou orgánov štátnej moci a miestnej samosprávy. Človek, jeho práva a slobody sú najvyššou hodnotou; zabezpečenie ich dodržiavania a ochrany je povinnosťou štátu. Štátna moc je realizovaná na základe rozdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, pričom tieto sú navzájom nezávislé.

Ruská Federácia je svetský štát, ktorý uznáva ideologickú i politickú pluralitu. Žiadna ideológia ani náboženstvo nemôžu byť povinné. Všetky politické, spoločenské a náboženské spolky sú si rovné pred zákonom a nezávislé na štáte.

Federatívny systém RF je založený na princípe jej štátnej celistvosti a jednote systému štátnej moci, pričom sú jasne vyčlenené oblasti a právomoci spadajúce do kompetencií federatívnej štátnej moci a do kompetencií subjektov federácie.

Všetky subjekty federácie, bez ohľadu na ich status sú si rovné vo vzájomných vzťahoch i vo vzťahu k federálnemu centru. Podľa ústavy Rusko tvorí 85 federálnych subjektov: 22 republík, 46 oblastí, 8 krajov, 1 autonómna oblasť, 5 autonómnych okruhov a 3 mestá federálneho významu (Moskva, Sankt-Peterburg, Sevastopoľ). Pričlenenie Republiky Krym a mesta Sevastopoľ k Rusku nie je uznané medzinárodným spoločenstvom a obe teritória sa považujú za anektované územie.

Prezident RF

V súlade so štvrtou hlavou ruskej ústavy je prezident RF hlavou štátu, garantom Ústavy, práv a slobôd človeka a občana. Táto definícia z neho robí najdôležitejší článok štátneho systému, nakoľko na realizáciu týchto kompetencií disponuje rozsiahlymi právomocami:

  • prijíma kroky na ochranu suverenity, nezávislosti a celistvosti Ruska, t.j. určuje smerovanie štátnej vojenskej politiky, utvrdzuje vojenskú doktrínu krajiny, je Najvyšším veliteľom ozbrojených síl a iných ozbrojených jednotiek, ako aj predsedom Rady bezpečnosti, vyhlasuje mobilizáciu alebo mimoriadny stav, zavádza stanné právo, dojednáva a podpisuje medzinárodné dohody;
  • garantuje ústavnú zákonnosť – má právo zrušiť miestne zákony, ak tieto odporujú Ústave, federálnym zákonom, alebo medzinárodným dohovorom;
  • zabezpečuje koordináciu a fungovanie všetkých orgánov štátnej moci: navrhuje Rade federácie kandidátov na sudcov Ústavného a Najvyššieho súdu, kandidatúru Generálneho prokurátora; navrhuje Štátnej Dume kandidáta na Predsedu Centrálnej banky, kandidatúru predsedu vlády; navrhuje zákonodarným orgánom subjektov federácie kandidatúry na funkcie hláv týchto subjektov;
  • určuje základné vektory vnútornej i zahraničnej politiky: prezident ako hlava výkonnej moci určuje zloženie a fungovanie vlády, menuje (po odsúhlasení Dumou) predsedu vlády, len on má právo prijať rozhodnutie o jej odvolaní (môže dokonca rozpustiť parlament, ak tento opakovane vysloví vláde nedôveru, alebo jej odmietne vysloviť dôveru), každoročne stanovuje priority vnútornej i zahraničnej politiky («Посла́ние Президе́нта Федера́льному Собра́нию»);
  • má právo zákonodarnej iniciatívy, t.j. právo predkladať projekty zákonov na schválenie Štátnej Dumy, ale i vydávať Dekréty a rozhodnutia, ktoré majú platnosť zákonov; prezidentom vetovaný zákon musí parlament schváliť kvalifikovanou väčšinou;
  • rieši otázky občianstva, udeľuje najvyššie štátne vyznamenania a má právo udeliť milosť.

Za prezidenta RF môže byť zvolený každý občan Ruskej federácie, starší ako 35 rokov, ktorý má trvalý pobyt v RF minimálne 10 rokov. Volí sa na 6 rokov v priamych tajných voľbách. Jeden človek môže zastávať úrad prezidenta maximálne dve obdobia za sebou. Počas vykonávania prezidentských právomocí je nedotknuteľný.

Pri vstupe do úradu skladá prezident nasledujúcu prísahu: „Кляну́сь при осуществле́нии полномо́чий Президе́нта Росси́йской Федера́ции уважа́ть и охраня́ть права́ и свобо́ды челове́ка и граждани́на, соблюда́ть и защища́ть Конститу́цию Росси́йской Федера́ции, защища́ть суверените́т и незави́симость, безопа́сность и це́лостность госуда́рства, ве́рно служи́ть наро́ду“. Od momentu jej prednesenia pristupuje k vykonávaniu prezidentských právomocí, ktoré vykonáva do momentu, kedy zloží prísahu nová hlava štátu.

Prezident prestáva vykonávať svoju funkciu tiež v prípade demisie, dlhodobej a trvalej zdravotnej nespôsobilosti, alebo v prípade odvolania z funkcie (impeachment). Pri predčasnom zložení funkcie sa musia najneskôr do 3 mesiacov uskutočniť nové voľby, pričom úradujúcim prezidentom (s určitými obmedzeniami) sa stáva predseda vlády.

Výkonná moc

Výkonnú moc realizuje Vláda Ruskej federácie. Predseda vlády je menovaný prezidentom RF a schválený Štátnou Dumou. Najneskôr do 7 dní od svojho menovania predkladá Prezidentovi návrhy na štruktúru federálnych orgánov výkonnej moci a kandidatúry na funkcie vicepremiérov a ministrov. Vláda zastrešuje celý systém federálnych orgánov výkonnej moci – ministerstvá, federálne agentúry a federálne služby: ministerstvá zodpovedajú za vypracovanie a prijatie všeobecne platných nariadení a predpisov v sfére svojej kompetencie; federálny agentúry aplikujú dané nariadenia a predpisy a poskytujú občanom a právnickým osobám rôzne „služby“, disponujú štátnym majetkom; federálne služby kontrolujú plnenie nariadení a predpisov (ako i ostatných zákonných aktov).

Podľa ústavy vláda plní nasledujúce funkcie:

  • rozpracúva a predkladá na schválenie federálny rozpočet a zabezpečuje jeho plnenie;
  • zabezpečuje realizáciu jednotnej finančnej, úverovej a peňažnej politiky;
  • zabezpečuje realizáciu jednotnej štátnej politiky v oblasti kultúry, vedy, školstva, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, ekológie;
  • disponuje federálnym majetkom;
  • podniká kroky k zabezpečeniu obrany krajiny, štátnej bezpečnosti, k realizácii zahraničnej politiky RF;
  • podniká kroky k zabezpečeniu zákonnosti, práv a slobôd občanov, ochrane majetku a verejného poriadku, boju s kriminalitou;
  • zabezpečuje iné funkcie, ktoré jej ukladá Ústava, federálne zákony a dekréty Prezidenta RF.

Vláda môže podať demisiu do rúk prezidenta, ten sám môže prijať rozhodnutie o demisii vlády, alebo jednotlivých ministrov. Štátna Duma môže vyjadriť vláde nedôveru, alebo jej odmietnuť vyjadriť dôveru – i v tomto prípade závisí na prezidentovi, či vládu rozpustí.

Každý subjekt federácie si formuje vlastné orgány výkonnej moci.

Zákonodarná moc

Najvyšším zákonodarným orgánom RF je dvojkomorové Federálne Zhromaždenie (Федера́льное Собра́ние). Hlavnú zákonodarnú úlohu plní dolná komora FZ – Štátna Duma (Госуда́рственная Ду́ма), po schválení musí zákon odobriť horná komora – Rada Federácie (Сове́т Федера́ции) a prezident. Právo zákonodarnej iniciatívy (právo predkladať návrhy zákonov) majú: prezident RF, Rada Federácie a jej členovia, poslanci Dumy, zákonodarné orgány subjektov federácie; Najvyšší súd a Ústavný súd majú právo navrhovať zákony len v oblastiach ich kompetencie. Federálne Zhromaždenie prijíma federálne zákony a federálne ústavne zákony, t.j. zákony s platnosťou na celom území RF.

Štátnu Dumu tvorí 450 poslancov, volených na obdobie 5 rokov. Poslanci sa volia podľa zmiešaného volebného systému: polovica podľa proporčného na základe kandidátok politických strán, polovica sa volí v jednomandátových okruhoch. Poslancom sa môže stať každý svojprávny občan Ruskej Federácie, ktorý dosiahol vek 21 rokov a nemá občianstvo iného štátu. Jeden človek môže zastávať najviac jednu štátnu funkciu. Rovnako nemôže vykonávať ďalšiu platenú funkciu, okrem pedagogickej, vedeckej a inej tvorivej profesie. Počas vykonávania svojich právomocí je nedotknuteľný, ak príslušná komisia Dumy nerozhodne o možnosti jeho trestného stíhania.

Okrem zákonodarnej funkcie do kompetencie Dumy patrí i odsúhlasenie kandidatúry predsedu vlády, riešenie otázky dôvery vláde, menovanie a odvolávanie Predsedu Centrálnej Banky, menovanie a odvolávanie Predsedu Účtovnej komory a polovice jej audítorov, menovanie a odvolávanie Splnomocnenca pre práva človeka, vyhlásenie amnestie, zahájenie procesu odvolávania prezidenta (impeachment).

Prezident RF má právo rozpustiť Štátnu Dumu ak 3 krát odmietne jeho kandidátov na funkciu predsedu vlády, ak vyjadrí v priebehu troch mesiacov opakovane nedôveru vláde, resp. ak jej odmietne vyjadriť dôveru. Duma nemôže byť rozpustená počas prvého roka od zvolenia, počas trvania procedúry odvolania prezidenta, počas vojnového alebo mimoriadneho stavu na celom území krajiny, ako aj v období 6 mesiacov do konca prezidentského funkčného obdobia.

Rada Federácie tvorí hornú komoru parlamentu, ktorá sa schádza podľa potreby, no minimálne 2 krát do mesiaca. Radu federácie tvoria dvaja zástupcovia za každý subjekt RF: jeden za zákonodarný orgán a jeden za výkonný orgán subjektu, ako aj zástupcovia Ruskej federácie, menovaný prezidentom, ktorých počet je maximálne 10% z počtu ostatných zástupcov subjektov. Funkčné obdobie každého člena zodpovedá funkčnému obdobiu orgánu, ktorý ho do parlamentu delegoval; tento ho môže i predčasne odvolať. Členom Rady Federácie môže byť občan RF starší ako 30 rokov, ktorý má trvalý pobyt na území konkrétneho subjektu minimálne posledných 5 rokov. Za zákonodarný orgán subjektu môže byť delegovaný len riadne zvolený poslanec tohto orgánu.

Rada Federácie spolu s Dumou sa zúčastňuje na rozpracovávaní a prijímaní zákonov, Rada ako celok i každý jej člen má právo navrhovať zákony. Okrem toho do jej kompetencií patrí: schválenie zmeny hraníc medzi subjektmi RF, schválenie dekrétu prezidenta o zavedení vojnového alebo mimoriadneho stavu, rozhodnutie o možnosti vyžiť ruské ozbrojené sily za hranicami RF, vyhlásenie prezidentských volieb, odvolanie prezidenta z funkcie, vymenovanie sudcov Ústavného a Najvyššieho súdu, vymenovanie a odvolanie Generálneho prokurátora, zástupcu predsedu Účtovnej komory a polovice jej audítorov.

Každý zo subjektov federácie má svoje orgány zákonodarnej moci, ktoré prijímajú ústavy, zákony a iné právne akty, platné na danom území. Tieto nemôžu byť v rozpore s Ústavou RF a federálnym zákonodarstvom.

Súdna moc

Samostatnosť súdnej moci v systéme štátnej moci sa prejavuje v nezávislosti sudcov, ktorí sa podriaďujú len Ústave RF a zákonom. Súdy sú prepojené so zákonodarnou i výkonnou mocou, nakoľko realizujú prijaté zákony a iné právne akty v praxi, pričom ich rozhodnutia sú povinné realizovať orgány výkonnej moci. Súdna moc má na druhej strane možnosť fakticky rušiť zákony a právne akty, ak sú tieto uznané za neústavné.

V súčasnosti súdny systém RF tvorí Ústavný súd RF (a ústavné súdy jednotlivých subjektov), súdy všeobecnej jurisdikcie a arbitrážne súdy (ako posledná inštancie – Najvyšší súd).

Sudcom môže byť každý občan RF, starší ako 25 rokov, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie a minimálnu 5 ročnú prax v právnickej profesii. Federálny zákon môže mať na sudcov určitých úrovní i ďalšie požiadavky.

Najvyššími súdnymi orgánmi v RF sú Ústavný súd a Najvyšší súd.

Ústavný súd rozhoduje o súlade všetkých normatívnych a právnych aktov s Ústavou RF, ako aj dáva vysvetlenia k jej jednotlivým bodom. Akty, ktoré sú uznané za neústavné strácajú platnosť, medzinárodné dohovory odporujúce ústave nemôžu byť v Rusku aplikované. Ústavný súd tvorí 19 sudcov, pričom každý sudca sa volí samostatne tajným hlasovaním v Rade Federácie. Funkčné obdobie ústavného sudcu je 12 rokov, alebo dovŕšenie veku 70 rokov. Sudcovia nesmú zastávať žiadne ďalšie štátne ani verejné funkcie, venovať sa podnikaniu, ani inej platenej práci, nemôžu byť členmi politických strán a hnutí, ani sa venovať politickej činnosti. Predsedu ÚS menuje prezident, jeho zástupcu a tajomníka vyberajú sami sudcovia na plenárnom zasadnutí tajným hlasovaním (na 3 roky).

Najvyšší súd RF je najvyšším súdnym orgánom v občianskych, trestných, administratívnych a arbitrážnych konaniach, uskutočňuje procesuálnu kontrolu činnosti všetkých súdov nižšej inštancie, má právo prehodnocovať a vracať na opätovné preskúmanie súdne rozhodnutia, podáva vysvetlenia procesuálnej praxe. Zamestnancami Najvyššieho súdu je 170 sudcov.

Politické strany

V súlade s ústavou je v Ruskej federácii garantovaná politická pluralita. Podľa federálneho zákona č. 95: O politických stranách, je politickou stranou „spoločenské združenie, založené za účelom účasti občanov RF v politickom živote spoločnosti prostredníctvom formovania a vyjadrenie svojej politickej vôle, účasti na spoločenských a politických akciách, vo voľbách a na referendách, a taktiež za účelom zastupovania záujmov občanov v orgánoch štátnej moci a miestnej samosprávy“. Politická strana musí mať regionálne pobočky minimálne v polovici subjektov federácie, mať minimálne 500 členov a všetky jej orgány (riadiace i výkonné) musia sídliť na území RF. Je zakázané vytvárať politické strany na základe profesijnej, rasovej, národnostnej a náboženskej príslušnosti.

V Rusku existuje systém viacerých politických strán (do volieb v r. 2016 ich bolo zaregistrovaných 77), no reálnou politickou silou je od volieb v r. 2003 proprezidentská strana „Jednotné Rusko“, ktorá dominuje v federálnom parlamente, ako i v zákonodarných orgánoch subjektov federácie a v orgánoch miestnej samosprávy, reálne kontroluje výkonnú moc takmer na celom území.

Po posledných voľbách (september 2016) sú v parlamente zastúpené 4 politické strany (dosiahli min. 5% hlasov):

Jednotné Rusko («Еди́ная Росси́я»): strana vznikla 1.12.2001 spojením politických hnutí Jednota a Vlasť – celé Rusko. Programovo sa deklaruje ako pravocentristická, konzervatívna, pragmatická strana. Strana podporuje politický kurz prezidenta RF. Predsedom strany je D. A. Medvedev.

Komunistická strana RF («Коммунисти́ческая па́ртия Росси́йской Федера́ции») je ľavicová politická strana, ktorá seba považuje za priameho následníka KSSZ. Jej strategickým cieľom je „vybudovanie obnoveného socializmu“, presadzuje nacionalistické („patriotické“) a komunistické idei. Doteraz mala svoje zastúpenie v každom parlamente. Na jej čele stojí G. A. Zjuganov.

Liberálno-demokratická strana Ruska («Либера́льно-демократи́ческая па́ртия Росси́и») je centristická strana, založená 13.12.1989, ktorá presadzuje nacionalistickú a patriotickú ideológiu, zmiešanú ekonomiku. Rovnako ako KSRF mala zastúpenie vo všetkých parlamentoch. Od jej vzniku je na jej čele V. V. Žirinovský.

Spravodlivé Rusko («Справедли́вая Росси́я») je ľavocentrická politická strana, deklarujúca sociálno-demokra-tickú ideológiu. Vznikla 28.10.2006 a podporovala prezidentský kurz. Jej lídrom je S. M. Mironov.