1. Testy rozdelenia

K testovaniu, či premenná pochádza z predpokladaného rozdelenia používame testy z kategórie „dobrej zhody“. Pomocou týchto testov skúmame priebeh celej distribučnej funkcie. Tieto testy používame hlavne k overovaniu predpokladu normality, t.j. overujeme, či sledovaná premenná má normálne rozdelenie. Kolmogorov-Smirnovov test  môžeme použiť pre akékoľvek rozdelenie. Lillieforsov test je modifikáciou predchádzajúceho a týka sa iba normálneho rozdelenia. Ak máme namerané údaje v triednych intervaloch s príslušnou frekvenciou, preverujeme normalitu chí-kvadrát testom dobrej zhody. Najväčšiu silu zo všetkých testov normality má vo väčšine situácií Shapiro-Wilkov W test. Ak je štatistika W významná, zamietame nulovú hypotézu, ktorá tvrdí, že dáta pochádzajú z normálneho rozdelenia. 

Ďalšou možnosťou je použitie normálneho pravdepodobnostného grafu, pomocou ktorého kontrolujeme, či dáta pochádzajú z normálneho rozdelenia. Na rozdiel od testovania umožňuje identifikovať prípadné odchýlky od normality (negatívnu a kladnú šikmosť), bimodalitu a extrémne hodnoty.