Kyjevská Rus

študijný materiál

Kyjev – matka ruských miest

Koncom 9. storočia, Oleg (Olaf/Helgö; 882-912) – presunul svoje sídlo do výhodnejšie položeného Kyjeva (územie Poľanov – už predtým podrobené odbojnými vazalmi Rurika) a podrobil si ďalšie okolité slovanské kmene – Krivičov, Drevľanov, Severanov, Radimičov, ktoré prinútil odvádzať dane Kyjevu. Kyjev zaujal dominantné miesto medzi ostatnými («Ки́ев – мать городо́в ру́сских»). Za vlády Olega (911) dochádza i k prvej organizovanej vojenskej výprave proti Konštantínopolu (Byzancii), výsledkom ktorej sú dohody upravujúce vzájomné obchodné vzťahy (tieto sa opakujú i za jeho neskorších nástupcov).

Za kniežaťa Sviatoslava (945-972) dosahuje územie Kyjevskej Rusi najväčší územný rozmach: Kyjevu sa podrobili povolžské štáty – Chazarský a Bulharský, Sviatoslav organizuje i úspešné výpravy proti podunajskému Bulharsku; kvôli snahe pripojiť ho ku kyjevskému štátu sa dostáva do konfliktu s Byzanciou. Súčasne sa však samotný Kyjev musí brániť proti pustošivým útokom kočovných Pečenegov.

Sviatoslav ešte za svojho života rozdelil správu celého územia medzi svojich synov: počiatočné pozitívum údelného rozdelenia, t.j. spoľahlivá kontrola celého územia členmi jednej rodiny (predtým obmedzená len na tribút centru), prevážili, i vďaka tomuto kroku, vyvolané spory o nástupníctvo (problematická rotácia veľkokniežacieho i údelných kniežacích titulov podľa starešinovského princípu), bratovražedné vojny, vytváranie vlastných autarkických centier moci, spochybňovanie dominancie veľkokniežaťa a následný rozpad.