Ivan III. (1462-1505)

Za jeho vlády boli k moskovskému veľkokniežatstvu pripojené takmer všetky kraje severovýchodnej Rusi, po viacerých sporoch si v roku 1479 definitívne podriadil Novgorod (veľkoknieža získal neobmedzenú moc, veče bolo zrušené, správu mesta vykonávajú im dosadení kniežací námestníci, značná časť pozemkov prešla do držby veľkokniežaťa, viacero významných rodov bolo násilne presídlených), v r. 1485 vojensky pripojil Tverské a podriadilo sa mu i Riazanské kniežatstvo. Od tohto roku v oficiálnych dokumentoch používa titulatúru vládca celej Rusi a veľkoknieža vladimírsky, moskovský, novgorodský, pskovský, tverský, jugorský, permský a ďalších zemí“.

Ivan III. využil rozdrobenosť Zlatej Hordy a odmietol naďalej platiť Mongolom daň: k priamemu vojenskému stretnutiu ruských a „tatárskych“ vojsk sústredených na rieke Urge (1480) nedošlo, nakoľko sa mongolské vojsko po čase stiahlo – tento moment je považovaný v ruskej historiografii za „koniec „tatárskej poroby“ («монго́ло-тата́рское и́го»). Zlatá Horda je krátko nato definitívne rozbitá krymskými Tatármi, na dolnom toku Volgy vzniká z jej zvyškov Astrachánske chánstvo.

K moskovskému štátu boli za Ivana pripojené i viaceré severské a povolžské národy, Kazanské chánstvo na krátku dobu tiež uznalo svoju vazalskú závislosť od Moskvy; po vojne s Litvou (1500-1503) bola k Moskve pripojená i časť bývalého černigovského kniežatstva.