Studená vojna

Po skončení 2. svetovej vojny nastáva rozpad spojeneckej koalície. Spory medzi veľmocami ohľadne ruskej prítomnosti v Iráne a Turecku, formovanie „socialistického tábora“ na území oslobodenom sovietskou armádou, nemožnosť nájsť kompromisy v nemeckej otázke a i. sa postupne pretavia do vzájomnej konfrontácie 2 vojensko-politických blokov, známej ako „studená vojna“ («холо́дная война́»). V ZSSR i USA dochádza k pretekom v zbrojení, často i k priamej konfrontácii v zástupných lokálnych konfliktoch (Kórea, Vietnam a i.), obe veľmoci súperia o vplyv na krajiny tretieho sveta (v Ázii a Afrike), vedú navzájom psychologickú vojnu (propagandou a podporou opozičných síl), rozkvitá vzájomná špionáž.

Na druhej strane dochádza k utužovaniu komunistického režimu a jeho ideologickej kontroly vo všetkých oblastiach života ZSSR: realizuje sa masívna čistka vedúcich pracovníkov leningradskej komunistickej strany (prehráva boj o moc s vplyvnou moskovskou skupinou okolo G. M. Malenkova), k represiám organizácií, ktoré spolupracujú so zahraničím (zrušený „Židovský antifašistického výboru“, jeho predsedaSolomon M. Michoels bol zavraždený; antisemitská kampaň kulminovala koncom r. 1952 kauzou „kremeľských lekárov“), v období „ždanovščiny“ (1946-1952) si strana opäť „podriaďuje inteligenciu a kultúru“, vedie represie voči vedcom a celým vedeckým smerom (genetika a pod.).