Brežnevovská stagnácia

Boj jednotlivých nomenklatúrnych skupín nielen že priviedol do najvyššej straníckej funkcie Leonida I. Brežneva (1964-1982), ale udr-žiaval ho v nej i napriek jeho chatrnému zdraviu (a viacnásobnému pokusu z funkcie odísť). Za jeho vedenia dochádza k stabilizácii straníckej nomenklatúry (vzájomná previazanosť funkcionárov garantovala ich doživotné zotrvanie vo funkcii) a ideologickému vyprázdneniu KSSZ – strana zaznamenáva masívny nárast členov, nakoľko členstvo pomáha v kariérnom raste – v krajine prevláda konformizmus. Po objavení ohromných nálezísk ropy a zemného plynu sa celý model ekonomiky buduje na masívnom vývoze surovín a dovoze nedostatkových produktov, dochádza ku kolapsu poľnohospodárskej produkcie i priemyslu, nakoľko dominantné investície sú nasmerované do vojensko-priemy-selného komplexu, t.j. do armády a výroby zbraní.

V oblasti zahraničnej politiky ZSSR podpisuje Dohodu o nerozširovaní atómových zbraní (1968), O ohraničení protiraketovej obrany (1972), Helsinský záverečný akt (1975) i Dohodu o ohraničení strategických útočných zbraní (1979). Výrazne negatívne je vnímaná „bratská pomoc“ Československu (1968), boj proti disidentskému hnutiu (proces s A. D. Siňavským a J. M. Danielom), praktiky izolovať inak zmýšľajúcich na psychiatriu, resp. posielať ich do nútenej emigrácie (J. A. Brodskij, A. I. Solženicyn, V. N. Vojnovič, J. P. Ľubimov a i.), a predovšetkým vpád do Afganistanu (december 1979), ktorý priniesol nové kolo pretekov v zbrojení, značné ľudské i ekonomické straty (i bojkot Letných olympijských hier v Moskve 1980).