Gorbačov a perestrojka

Po období rýchleho striedania prestarnutých generálnych tajomníkov komunistickej strany – Jurija V. Andropova (1982-1984), Konstantina U. Černenka (1984) – je, po rozsiahlych zákulisných rokovaniach a podpore vplyvného Andreja A. Gromyka, zvolený na čelo KSSZ Michail Sergejevič Gorbačov. Na začiatku roku 1987 sa Gorbačovova pozícia upevňuje natoľko, že v ÚV presadzuje návrh na vyhlásenie otvorených volieb do straníckych funkcií, s deklarovaným cieľom priblížiť stranu masám. Viacerí sa však zhodujú, že primárnym zámerom straníckej špičky bolo očistiť miestne i ústredné stranícke orgány od nepohodlných ľudí, realizovať čistku v strane. Predchádzajúce obdobie sa podrobuje ostrej kritike («вре́мя засто́я» – obdobie stagnácie), deklaruje sa nový ekonomický program – prestavba («перестро́йка»), ktorá neskôr prerastá i do zmien v spoločenskom a politickom živote. Ako sekundárny efekt sa rozmáha informačná otvorenosť„glasnosť“, ktorá pôvodne bola zamýšľaná len ako odhaľovanie a kritika neduhov v národnom hospodárstve a ekonomike, no neskôr prerastá takto úzko vymedzený rámec až do kritiky spoločenských pomerov, sovietskej minulosti a súčasnosti.

V zahraničí sa Gorbačov tešil obrovskej popularite („gorbimánia“), uzavrel s USA viaceré dohody o odzbrojení, stiahol sovietske vojská z Afganistanu i z krajín bývalého východného bloku, súhlasil so zjednotením Nemecka, stal sa osobnosťou roku časopisu Time, získal Nobelovú cenu za mier. Vo vlastnej krajine však ostal jednou z najnepopulárnejších osobností.