Následník

V roku 1996 Jeľcin opäť kandidoval za prezidenta, pričom voľby sa mu podarilo vyhrať predovšetkým vďaka podpore vplyvných oligarchov, ktorí si vďaka tomu upevnili svoj podiel na riadení štátu. V rozhodovaní dominuje „rodina“ (najbližší príbuzní prezidenta a s nimi spriaznený oligarchovia – B. Berezovskij, R. Abramovič, V. Potanin, P. Aven a i.). Toto obdobie, v alúzii na dobu „smuty“ (s vládnou „semibojarščinou“) nazývali „semibankirščinou“. Po ekonomickej kríze v r. 1998 začína „rodina“ hľadať vhodného Jeľcinovho nástupcu, ktorý by ochránil ich zisky (populárny predseda vlády Jevgenij M. Primakov bol kvôli svojim politickým ašpiráciám a snahe o obmedzenie vplyvu oligarchov zosadený). Ako vhodný kandidát je za predsedu vlády vybraný Vladimír V. Putin (hlava FSB), ktorý sa po Jeľcinovej novoročnej demisii (31.12.1999) stal úradujúcou hlavou štátu (jeho prvým dekrétom bola garancia beztrestnosti Jeľcinovi a jeho rodine). Vo voľbách 26.3.2000 je zvolený za prezidenta Ruska už v prvom kole.