Novgorodská krajina

Na severe Rusi si dominantné postavenie zachováva jedno z najstarších slovanských miest – Novgorod, ktorý si podrobuje severské národy a ovláda značné územie – „Novgorodskú krajinu“. Novgorod profituje z výhodnej polohy na obchodných cestách: riečnymi cestami je spojený s Baltom, s ostatnými kniežatstvami a dôležitými mestami; tvorí spojovací uzol Rusi so západnou Európou. Z hľadiska charakteru politickej moci hovoríme o „novgorodskej republike“: kniežacia vláda je silne obmedzená v prospech bojarov a kupcov, silnú moc si zachováva „ľudové zhromaždenie“ – „veče“; pri nástupe na trón bolo každé knieža povinné zmluvne sa zaviazať, že nenaruší miestne poriadky, nemalo právo zavádzať dane a získavať pozemky, kniežacia družina bola vylúčená zo správy mesta; veče volilo spomedzi bojarov správcu – „posadnika“, bez ktorého nesmelo knieža o ničom rozhodovať ani súdiť, veliteľa armády – „tisícnika“ (rovnako rozhodoval súdy v obchodných veciach), povolávalo a vypudzovalo kniežatá, vykonávalo súd. Napriek nutnosti určitých ústupkov si v priebehu 12. storočia uhájili nezávislosť od silného susedného vladimírskeho veľkokniežatstva. V 12. storočí sa vzmohol Pskov, ktorý získal nezávislosť na Novgorode a uplatňoval podobné zriadenie.