Zlatá horda

Ruské kniežatstvá (s výnimkou Novgorodu) sa dostali do závislosti na Zlatej Horde («Золота́я Орда́»): táto závislosť mala v počiatočných rokoch charakter pustošivých vpádov, no neskôr sa obmedzila len na ekonomickú a vojenskú podriadenosť, t.j. platbu dane a pomoc pri vojenských akciách. Chán Zlatej hordy udeľoval jednotlivým kniežatám „splnomocnenie“ vládnuť – „jarlyk“, a rovnako i „veľkokniežací jarlyk“: pôvodne sa jednalo o splnomocnenie na vládu nad Vladimírskym veľkokniežatstvom, postupne bolo spojené i s právom vyberať dane od ostatných kniežatstiev a trestať ich za neposlušnosť voči Horde (čo veľkokniežatá využívali/zneužívali pri posilňovaní vlastnej moci).

Podľa mongolských zvykov bola reorganizovaná štátna správa (posilnenie moci kniežaťa), zavedené dvorské obrady a móda (bašmak – topánka, kaftan – dlhý kabát, kušak – opasok, kolpak – kužeľovitá čapica), uskutočnený daňový súpis obyvateľstva, zavedené poštové a prepriahacie stanice a i. Ústretový postoj voči pravoslávnemu duchovenstvu (bolo oslobodené od daní) zabezpečil promongolským kniežatám lojalitu cirkvi (spojené i s negatívnym prijatím obsadenia Konštantínopolu križiakmi).