Ivan IV. (1533-1584)

Po smrti Vasilija III. (1533) sa miesto trojročného cároviča Ivana vlády ujíma jeho matka Jelena Glinská, po jej otrávení (1538) moc prechádza do rúk Bojarskej rady, v ktorej samotnej prebiehajú boje jednotlivých rodov o moc nad mladým cárom.

16.1.1547 sa 17 ročný Ivan IV. ujal vlády a bol korunovaný za „cára a veľkoknieža celej Rusi“. Obdobie vlády Ivana IV. sa zvykne členiť na dve obdobia, ktorých medzníkom je rok 1560. Po potlačení povstania proti zlovôli rodu Glinských, bol na čelo štátnej správy postavený Alexej Adašev, ktorý spolu s dvorným kňazom cára Silvestrom, kniežaťom Andrejom Kurbskym a metropolitom Makarijom vytvorili „Vybranú radu“ (tiež „Blízka Duma“), ktorej sa podarilo presadiť celý rad reforiem: zrušenie vyživovania úradníkov na miestne náklady (od r. 1555 námestníkov nahradili volení starostovia a sudcovia), centrálny výber štátnych dôchodkov (daní a poplatkov), reorganizáciu štátnej správy – od roku 1549 sa zvolávajú Zemskije sobory (zástupcovia jednotlivých tried), r. 1550 je vydaný nový „Sudebnik“ (potvrdil právo sedliakov odchádzať od zemepána len na Juraja), r. 1551 – Stoglav, t.j. stanovy pravoslávnej cirkvi, v roku 1555 sa reformuje vojenská služba – každý statok je povinný dodať určený počet vyzbrojených vojakov (v závislosti od jeho veľkosti) a i.

Ivanova armáda zaznamenáva úspechy i v dobývaní územia: po troch ťaženiach proti Kazanskému chánstvu je 2.10.1552 dobytá Kazaň a postupne pacifikované celé okolité územie, v roku 1556 je obsadený Astrachán, Ivanovi sa podriaďuje sibírsky chán Jediger (platba dane), na zabezpečenie južných hraníc (pred nájazdmi krymských Tatárov) sa buduje opevnená línia, tzv. Tulská záseková línia, pozdĺž ktorej vznikajú kozácke stanice (dediny, osady). V Livónskej vojne s Rádom nemeckých rytierov Ivan spočiatku získava Narvu, Derpt, Jurijev (1558), no po rozpade Livónska sa jeho územia zmocňuje Švédsko i Poľsko a vojna sa predlžuje.

Neúspech v livónskej vojne, spolu s posilňovaním autokratických tendencií Ivana IV., má za následok rozpad „vybranej rady“: v roku 1560 je Adašev vyslaný z Moskvy, Silvester poslaný do kláštora, r. 1564 – ušiel do Litvy knieža Kurbskij. V snahe o úplné sústredenie moci vo svojich rukách, ako i o likvidáciu bojarskej (reálnej i imaginárnej) opozície Ivan IV. zavádza štátom organizovaný teror proti všetkým „cárovým nepriateľom“, tzv. opričninu (1565-1572), i vďaka ktorej získava v histórii prídomok „Hrozný“. Po vpádoch krymského chána a vypálení Moskvy, kedy sa preukázala faktická neschopnosť opričného vojska bojovať s reálnym nepriateľom, bola opričnina zrušená.

Samotná livónska vojna skončila prímerím s Poľskom (1582) a so Švédskom (1583) bez akýchkoľvek ziskov. Za Ivana IV. sa začína s podmaňovaním západnej Sibíri – ťaženie žoldnierskych kozákov atamana Jermaka za Ural (1581), rozvíjajú sa obchodné styky s Perziou, Bucharou, Azerbajdžanom (Rusko kontroluje celý tok Volgy); od r. 1553 – cez Biele more s Anglickom.