Cirkevný rozkol

S vládou Alexeja Michailoviča (1645-1676) je spojená veľká cirkevná reforma patriarchu Nikona, ktorou sa snažil odstrániť rozdiely v ortodoxných obradoch (zjednotiť obrady ruské a byzantské) a prísnejšie podriadiť cirkevnú organizáciu najvyššej cirkevnej moci, t.j. sebe. Pod vedením Grékov a kyjevských mníchov došlo k všeobecnej revízii cirkevných kníh a obradov, napr. bol upravený počet poklôn pred oltárom, prežehnávanie sa dvoma prstami bolo nahradené trojprstým. Nikon sa snažil využiť zdanlivej cárskej slabosti (Alexejovi sa hovorilo „tichý cár“) a dosiahnuť nadradenosť cirkevnej moci nad svetskou, no cár zorganizoval cirkevný snem, kde nechal Nikona odsúdiť dvoma gréckymi patriarchami a ako mnícha poslať do kláštora na severe. Cirkevná reforma mala za následok najväčší rozkol v ruskej pravoslávnej cirkvi: od oficiálne cirkvi sa odčlenili tzv. staroverci (najznámejší z nich bol protopop Avakum).