Peter Veľký (1682-1725)

Po skone chorľavého bezdetného Fiodora (1676-1682) sú, po krvavých peripetiách, za cárov vyhlásení obaja jeho nedospelí bratia – Ivan V. (slabomyseľný) a Peter (syn z 2. manželstva); praktickú moc drží v rukách ich sestra Sofia ako regentka. V auguste 1689, využijúc neúspechy krymských výprav, sedemnásťročný Peter pomocou svojich prívržencov preberá moc a Sofiu posiela do kláštora.

Peter I. je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších ruských vládcov, vďaka nemu sa z Ruska stalo svetové impérium. Nový cár si uvedomoval potrebu hlbokých vnútorných reforiem vo všetkých oblastiach života krajiny (vojsko, obchod, štátna správa, financie a i.), nakoľko sa ruská zaostalosť neblaho podpisovala na vojenských neúspechoch. V roku 1697, v snahe nadviazať užšie spojenectvo so západoeurópskymi štátmi a získať zahraničných odborníkov, vysiela do Európy „Veľké posolstvo“. Podľa tradovanej legendy sa ho účastní inkognito i sám pod menom Peter Michajlov a dáva sa najímať na prácu v holandských i anglických lodeniciach (Zaardam, Amsterdam, Londýn). Po svojom predčasnom návrate, vyvolanom povstaním strelcov (1698), svoju pozornosť, nakoľko sa mu nepodarilo získať spojencov pre vojnu proti Turecku, sústreďuje na konflikt so Švédskom, ktorý prerastie do dlhotrvajúcej Severnej vojny (1700-1721).