Slavjanofili a západníci

Okolo roku 1840 sa, ohľadom otázky historického smerovania a perspektív vývinu Ruska, vyhraňujú dva literárno-politické smery – slavjanofili a západníci: podľa slavjanofilov (A. S. Chomjakov, I. V. Kirejevskij, K. S. Aksakov, I. S. Aksakov, J. F. Samarin a i.) je pre Rusko charakteristická svojrázna cesta vývinu, ktorej základom má byť ruská dedinská občina; podľa západníkov (P. J. Čaadajev, I. A. Gagarin, V. S. Solovjov, I. S. Turenev, V. G. Belinskij, A. I. Gercen a i.) existujú spoločné zákonitosti vývinu s Európou, preto je pre Rusko životne dôležité zblíženie s vyspelými krajinami západnej Európy.