Alexander II. (1855-1881)

V snahe o anuláciu potupného Parížskeho mieru nový cár Alexander II. mení radikálne vektory dovtedajšej zahraničnej politiky („zrada Rakúska“ počas vojny) a nadväzuje užšiu spoluprácu s Pruskom, podporuje jeho zjednocovacie úsilie v Nemecku na úkor rakúskych ašpirácií. Po porážke Francúzska Pruskom pri Sedane v r. 1870 Rusko prestalo dodržiavať viaceré obmedzujúce ustanovenia Parížskej dohody, ich neplatnosť následne potvrdil, napriek odporu Anglicka i Londýnsky kongres veľmocí (1871). V r. 1873 vzniká aliancia troch cisárov (ruského, nemeckého a rakúskeho), no i naďalej vznikajú vážne spory s Rakúskom ohľadom balkánskej otázky.