Nová ekonomická politika (NEP)

Počas občianskej vojny sovietska vláda realizuje základy politiky „vojnového komunizmu“: sú zavedené bezplatné komunálne služby, fakticky eliminovaný obchod a peniaze, prebieha „prerozdeľovanie tovaru“ («продразвёрстка»), prakticky vyvlastneného na vidieku (rekvirácie pre potreby armády a zásobovania miest). Na začiatku 20. rokov sa ostrá ekonomická kríza, spôsobená následkami občianskej vojny (zničenie dopravných komunikácií, priemyselnej infraštruktúry, nedostatok pohonných látok a uhlia a pod.), ale i silnou neúrodou, ktorá mala za následok hladomor v Povolží, pretavila do roľníckych vzbúr, masových štrajkov a demonštrácií v priemyselných centrách i v armáde (Kronštadtská vzbura). Pod tlakom okolností bola „prodrazviorstka“ zamenená na jednorazovú daň, pričom roľníkom bolo povolené ostatnú úrodu voľne predávať a do ekonomiky boli zavedené viaceré trhové princípy: bol obnovený slobodný obchod, povolené vytvárať drobné a stredné súkromné podniky, povoľovalo sa súkromné hospodárenie, slobodné spájanie sa do družstiev (artelí), prenájom pôdy a využívanie nájomnej práce, štátne podniky začali pracovať na základe vlastných rozpočtov, samofinancovania, ziskovosti, tieto sa mohli prenajímať (koncesie) a to i zahraničným firmám, bola uskutočnená menová reforma (zavedený konvertibilný zlatý rubeľ – „červonec“); komunálne služby sa stali platenými, obnovili sa poplatky za dopravu, nájomné, vstupy do múzeí a divadiel, za vysokoškolské vzdelanie. Cieľom týchto opatrení bolo zvýšiť materiálnu zainteresovanosť výrobnej sféry vo výsledkoch svojej práce, pričom sa považovali len za „dočasný“ ústupok pre obnovenie národného hospodárstva; v priebehu rokov 1927-1929 bol NEP postupne zrušený a celá ekonomika sa podriadila centrálnemu administratívnemu riadeniu.