Prezident ZSSR

Po zrušení 6. článku ústavy o vedúcej úlohe KSSZ (14.3.1990) je v ZSSR zavedená funkcia prezidenta a parlament 59,9% hlasov do tejto funkcie volí M. S. Gorbačova (podľa zákona sa mal voliť priamo občanmi, no pre Gorbačova bola urobená výnimka). Zvolením za prezidenta ZSSR sa završuje úspešná Gorbačovova kariéra: napriek jeho snahe sa v marcových voľbách do republikových zjazdov ľudových poslancov (ZĽP) dostávajú jeho oponenti – najciteľnejší preň je vývoj na ZĽP RSFSR, kde začína dominovať jeho najvýraznejší kritik – Boris Nikolajevič Jeľcin; na májovej demonštrácii je Gorbačov vypískaný spolu s ostatnými členmi ÚV (urazení odchádzajú z tribúny); ekonomika úplne stagnuje (i kvôli absencii uceleného plánu reforiem); rozrastajú sa národnostné konflikty vnútri ZSSR, armáda zasahuje proti demonštráciám (v Tbilisi, Baku, Vilniuse, Rige), pričom Gorbačov, ako najvyšší veliteľ, sa od armády dištancuje.