Putinská stabilizácia

Po nástupe do najvyššieho úradu sa musel nový prezident vysporiadať z mnohými neriešenými pálčivými problémami: rozpad mocenskej vertikály, skorumpovanosť štátnej správy, vplyv oligarchov na riadenie štátu, extrémna majetková diferenciácia, vojna v Čečensku a i. Počas jeho prvého prezidentského obdobia sa Rusko výraznejšie neprejavuje v zahraničnej politike, skôr sa sústreďuje na riešenie vnútropolitických problémov. Na rozdiel od svojho predchodcu sa Putin nestretol sa s vážnou opozíciou proti svojim snahám ani v parlamente, kde sa môže opierať o silnú proprezidentskú stranu. V rámci vnútropolitického kurzu dochádza k reorganizácii štátnej moci s cieľom upevnenia vedenia federácie nad jednotlivými regiónmi (sú vytvorené federálne okruhy na čele s predstaviteľom prezidenta, je reorganizovaná Rada federácie, v ktorej už nezasadajú regionálny lídri, títo strácajú vplyv na centrálnu moc i beztrestnosť), ako i celého správneho systému (sú jasne vymedzené kompetencie výkonných orgánov), k obnoveniu zákonnosti v ruských regiónoch (všetky miestne zákony musia byť zosúladené s federálnymi). Putinova administratíva nanovo definuje vzájomné vzťahy medzi štátom a finančnou elitou: oligarchovia sú odstránení z vrcholných orgánov politickej moci, majú sa dištancovať od politiky – proti „odbojným“ je začaté trestné stíhanie (B. Berezovský, V. Gusinský, M. Chodorkovský). V ekonomickej oblasti stabilizácii krajiny výrazne napomohol rast ceny ropy a zemného plynu, ktorý umožnil vytvorenie stabilizačného a rezervného fondu, ale i zavedenie liberálnych inovácií do ekonomickej a sociálnej sféry, adresné sociálne programy.