Pojem algoritmus

Konečnosť

Splnenie tejto vlastnosti má zabezpečiť, aby sa algoritmus vždy skončil. Človek, pracujúci s problémom na základe skúseností dokáže určiť, či jeho postup dá alebo nedá správny výsledok (resp. či skončí alebo nie). Počítač bez skúseností sa na takejto úrovni rozhodnúť nedokáže.

Nahliadnime zasa do kuchyne: ak má počítač postupovať podľa nasledovných príkazov:

1. polož hrniec s jedlom na varič,
2. pusti plyn,
3. miešaj, kým nezačne vrieť.

môže sa stať, že v prípade vypnutia plynu sa bude touto činnosťou zamestnávať najbližších 50 rokov.

Rovnako príkaz: „Kop, kým nenarazíš na poklad!“ môže v prípade nesprávneho miesta znamenať prekopávanie sa do Austrálie.

Podobne matematický postup: „Kým je zadané číslo menšie ako jedna, vynásob ho dvoma!“ nás v prípade zadania nuly alebo záporného čísla môže priviesť až do pokojnej staroby.

Predchádzajúce príklady boli určite nekonečné, no okrem nich existujú aj problémy, ktorých riešenie je síce konečné, ale nájdenie výsledku trvá veľmi dlho. Typickým príkladom sú šifrovacie algoritmy, keď síce teoreticky dokážeme rozšifrovať každú správu, no doba realizácie je taká dlhá, že obsah správy po rozšifrovaní (po 10 rokoch) stráca zmysel.
Podobné je to s počítaním buniek v ľudskom tele, molekúl v litri vzduchu alebo zrniek piesku na púšti.