Význam a zmysel práce v historickom vývoji ľudstva je podmienený postupným zdokonaľovaním pracovných a výrobných nástrojov. Práve tento vývoj a zdokonaľovanie pracovných nástrojov bol nerozlučne spätý so zdokonaľovaním ľudského duševna, duševných procesov a vlastností osobnosti a zvlášť schopností a spôsobilostí človeka. Úspešná práca posilňuje u človeka pocit jeho osobnej dôstojnosti a sebauvedomenia. Práca viedla k zdokonaľovaniu nielen telesných orgánov (napr. ruky), ale aj psychických procesov (cítenia, vnímania, myslenia, pozornosti, ale aj vlastností osobnosti). Každá profesia v sebe zahŕňa určitý druh práce. Práca je jedným z činiteľov rozvoja psychiky a osobnosti človeka. Práca predstavuje súbor činností, ktoré sú vykonávané na určitom pracovisku určitým človekom, a to s istou stálosťou, trvalosťou a pravidelnosťou. S druhom práce súvisí i názov povolania. Jednotlivé pojmy ako aj ich význam si nasledovne predstavíme. Pozoruhodný názor vyjadril Hegel na ľudskú prácu a jej etický rozmer. Ľudská práca nie je Hegelom považovaná za prekliatie. Naopak ľudská práca je podľa Hegla podmienkou prejavovania sa a potvrdzovania sa človeka ako bytosti slobodnej, rozumnej a tvorivej. Ľudská práca je spôsobom sebautvárania sa človeka (Hegel in: Patočka, 1960).

Povolanie možno charakterizovať ako skupinu ľudí v zamestnaní, ktorej členovia súhlasia s dodržiavaním stanovených pravidiel správania sa pri výkone povolania.

Existuje mnoho profesií, ktoré sú kontrolované regulačným alebo vládnym orgánom. Typickými profesiami sú medicína, stomatológia, právo, architektúra, sociálna práca, ošetrovateľstvo, účtovníctvo. Väčšina definícií profesie identifikuje túto činnosť ako "prácu pre verejné blaho".

Existujú rôzne koncepcie v rámci akademického sveta, kde medzi akademickými pracovníkmi a laikmi, dochádza k rozporu definovania pojmu "profesionálne". Termín môže byť používaný veľmi všeobecne napríklad v protiklade k práci, ktorú vykonal "amatér", alebo na označenie niekoho, kto mal absolvovaný špecializovaný výcvik v danej doméne, alebo v anglosaských tradíciách sa tým označuje povolanie, ktoré zvyčajne vyžaduje dosiahnutie určitý stupeň vysokoškolského vzdelávania. Ide tu o veľmi obmedzený rozsah profesií, ako sú: lekári a právnici, ktorých už považujú za profesionálov. Väčší dôraz sa kladie na samostatnosť, odbornosť, súbor vedomostí. Takáto typológia povolania je zaužívaná ako spôsob, ako sa pozerať na profesionálne role a identity absolventov, profesijnú odbornosť a aspekty moci.

Austrálska rada profesií (2004) definuje "povolanie" nasledovne: Povolanie je disciplinovaná skupina jednotlivcov, ktorí dodržiavajú etické normy, ktoré sú všeobecne akceptované. Verejnosť vlastní špeciálne znalosti a zručnosti inštitúcie učením získaným z výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy na vysokej úrovni, pričom sú pripravení vykonávať tieto znalosti a zručnosti v záujme druhých.

Činnosť každej profesie upravuje etický kódex, ktorý vyžaduje správanie a prax nad rámec osobnej morálnej povinnosti jedinca. Definuje a vyžaduje vysoké štandardy správania sa vo vzťahu k službám pre verejnosť ako i pri rokovaní s profesijnými kolegami. Ďalej sú tieto pravidlá „vynútené" vykonávaním určitého povolania a sú uznávané a prijímané v danej komunite.

Boone (2001) uvádza termín „Profesia" ako pojem, ktorý je založený na vedeckých a filozofických faktoch získaných prostredníctvom vedeckého úsilia. Jedinci, ktorí vstúpia do povolania z určitých dôvodov, chápu, že ich práca je jedinečnou verejnou službou s vedeckým alebo filozofickým základom alebo subjektom poznania. Profesie sú založené na získaní odborných zručnostiach potrebných pre profesionálne vykonávanie verejnej služby.

Southern Illinois University (2004) navrhuje, aby profesie mali tieto spoločné vlastnosti:

  • Spojenie s profesiou znamená získanie špeciálnych znalostí.
  • Príprava na povolanie zahŕňa výcvik s využitím daných znalostí.
  • Štandardy profesie sú udržiavané na vysokej úrovni, a to silou organizácie alebo zosúladeným stanoviskom.
  • Každý člen daného povolania uznáva, že má zodpovednosť voči verejnosti, zodpovednosť voči klientom alebo ostatným členom profesie.

Predošlá charakteristika sa zhoduje s názormi Burbulesa a Densmoreovou (1991), ktorí identifikujú charakteristiky profesie ako:

  • profesionálnu autonómiu;
  • jasné definovanie - vysoko vyvinuté, špecializované na teoretickej báze znalostí,
  • kontrolované prostredníctvom výcviku,
  • certifikované, a licencované novými subjektmi na trhu.

Pratte a Rurry (1991), sa zamerali viac na stav a odmeňovanie v zozname charakteristík profesie, pričom ju vidia v týchto bodoch:

  • odmeňovanie,
  • sociálny status,
  • autonómna alebo autoritatívna moc
  • služby.

UK Inter-profesionálna skupina definuje povolanie ako:

  • zamestnanie, v ktorom jedinec používa intelektuálne schopnosti na základe zavedených znalostí a praxe, poskytuje špecializované služby vo vymedzenej oblasti, nezávislé od úsudku, ale v súlade s etickým kódexom a vo verejnom záujme.
Posledná zmena: Štvrtok, 4 jún 2015, 11:03