„Etika je vetvou filozofie, ktorá sa pokúša určovať, ako môžu byť ľudské aktivity hodnotené ako správne alebo zlé. Ak je štúdium etiky aplikované na profesijnú oblasť, je nutné diskutovať nielen o základných etických pozíciách, ale tiež o podstate profesie a okolnostiach, za ktorých sa táto profesia uskutočňuje." (Garrett, 1989).

Vnímavosť voči porušovaniu ľudských práv a voči nespravodlivosti vyplývajúcej z neetického správania je veľmi vysoká. Je preto vhodné, že v pomáhajúcich profesiách sa môžeme odvolávať na etické kódexy, podľa ktorých by sa mali pracovníci správať a rozhodovať, a to nielen na poli pracovnom, ale aj v osobnom živote.

„Konať dobro a vyhýbať sa zlu, je primum principium celej etiky. Všetky etické systémy, vrátane medicínskej etiky, musia začínať týmto pravidlom, ktoré znamená, že dobro musí byť ohniskom a cieľom akejkoľvek teórie alebo profesijnej aktivity, ktorá sa vyhlasuje za mravne obhájiteľnú" (Pellegrino, 2001).

Etika pomáhajúcich profesií má svoj zdroj v ich samej prirodzenosti, v tom, čo je na nich špecifické - v dobru, ku ktorému smerujú (Munzarová, 2005).

 Etická teória má za cieľ vytvoriť mechanizmy pre riešenie našich morálnych problémov, v ktorých sa uplatňujú tri princípy (Kutnohorská, 2007):

  1. Hodnota života - v morálnej rovine, drahocennosť života je všeobecne uznávaným princípom. Je problematické napr. pri hromadných katastrofách určiť, koho s obmedzenými kapacitami prednostne zachrániť - čí život má väčšiu cenu?
  2. Kvalita života - je to subjektívny pojem (kvalita životného štýlu - domáce rodinné šťastie, možnosť rôznych aktivít, dovolenky, zdravie, naplnenie potreby byť milovaný a milovať atď.) - o kvalite cudzieho života si môžeme urobiť len približnú predstavu ovplyvnenú našimi postojmi a skúsenosťami.
  3. Posvätnosť života - vyplýva spravidla z náboženských postojov, avšak uznávajú ju aj ľudia, ktorí sú neveriaci, pretože naša kultúra má kresťanské základy.

V pomáhajúcich profesiách sa najmä v minulosti uplatňoval tzv. paternalistický vzťah na úkor partnerského.

  • Paternalizmus - ide o autoritatívne rozhodovanie pracovníka v pomáhajúcich profesiách v otázkach diagnostického alebo terapeutického postupu, bez rešpektovania autonómie klienta, t.j. bez ohľadu na jeho postoje a priania.
  • Partnerský vzťah - vychádza z faktu, že pracovník pomáhajúcich profesií (lekár, sociálny pracovník, psychológ...) a klient (pacient) sú si občiansky rovní a odlišujú sa len vzdelanosťou, resp. špecializáciou. V dnešnej dobe je neustála snaha o prerod paternalistického vzťahu na partnerský (Mojtová, 2010).
Posledná zmena: Štvrtok, 4 jún 2015, 11:12