Formulovanie etického kódexu profesie alebo disciplíny patrí do oblasti deontologickej etiky. Táto vychádza z povinnosti (z gréckeho deon estin - „musí byť"). Nazýva sa aj teóriou racionálnej povinnosti (Mátel, 2012, s. 54). Podľa Nečasovej (1999) je výhodou deontologickej etiky jasné oddelenie povinnosti od užitočnosti a osobného záujmu, takže sa predchádza predpojatosti a diskriminácii. Nevýhodou je určitý formalizmus, ktorý sa môže prejaviť rigidným plnením toho, čo je povinnosť. V praxi je to tak, že sociálni pracovníci nie sú autonómnymi profesionálmi, ktorých etické princípy sa dotýkajú výhradne rešpektovania klientov a podpory ich sebaurčenia. Sú zároveň zamestnancami, ktorí pracujú v rámci právnych a procedurálnych pravidiel a ktorí by sa zároveň mali snažiť o podporu spoločného dobra.

Z etymologického hľadiska latinské slovo codex označovalo knihu. Podľa jej podoby išlo o papyrusový zvitok, spis, pergamenový rukopis alebo drevenú tabuľu. V širšom význame znamenal codex súbor alebo zoznam viacerých spisov. Etický kódex potom označuje súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo organizáciu.

Formulovanie etického kódexu profesie sociálna práca má viacero dôvodov a významov. Medzi najdôležitejšie patria (Mátel, 2012, s. 107-108):

  • poskytuje etické štandardy, ktoré majú slúžiť ako sprievodca pri výkone praxe sociálnej práce a pre zodpovedný výkon sociálnych služieb;
  • identifikuje a explicitne predstavuje kľúčové hodnoty sociálnej práce, ktoré sú jej integrálnou súčasťou;
  • je podstatnou zložkou kvality poskytovanej služby klientom, ako aj prostriedkom na jej dosahovanie a zabezpečenie;
  • ponúka hodnoty a princípy, ktoré by mali byť vodidlom pre profesionálne správanie sociálnych pracovníkov;
  • poskytuje štandardy, podľa ktorých môže byť hodnotené a posudzované profesionálne správanie;
  • pomáha k disciplíne a usmerňuje výkon profesie;
  • pomáha zabezpečiť ochranu klientov, členov spoločnosti, ale aj samotných sociálnych pracovníkov;
  • sprevádza sociálnych pracovníkov tým, že upravuje vzájomné práva so zamestnávateľmi, kolegami a profesijnou asociáciou;
  • upozorňuje na morálne nebezpečenstvá konfliktov vlastného a verejného záujmu;
  • prehlbuje etické povedomie;
  • podporuje etickú diskusiu a reflexiu;
  • poskytuje sprievodcu ako postupovať pri etickom rozhodovaní, výskyte etických dilem, etických problémov alebo profesijných konfliktov;
  • je podkladom pre preskúmanie a posúdenie formálnych sťažností na neetické správanie a kritériom pre hodnotenie aktuálnej praxe;
  • je dôležitou súčasťou vzdelávania sociálnych pracovníkov;
  • pomáha socializácii nových pracovníkov v sociálnej práci vzhľadom na jej poslanie, hodnoty, etické princípy a štandardy;
  • je jedným zo spoločných menovateľov rôznorodých druhov sociálnych služieb;
  • stavia etické správanie do stredu záujmu profesie;
  • poskytuje ťažisko pre profesionálnu identitu sociálnej práce na rozličných úrovniach, či už akademickej, komunitnej, politickej alebo celospoločenskej;
  • verejne predstavuje etické štandardy, na základe ktorých môže spoločnosť považovať profesiu sociálna práca za zodpovednú.

Vzhľadom na reálne používanie etických kódexov v praxi jestvuje viacero kritík. Najčastejšie sa upozorňuje na skutočnosť, že deklarované hodnoty a etické princípy nie sú zhodné s reálnou praxou. Kopřiva (2006, s. 90-91) pripomína, že niektoré z etických kódexov stanovujú požiadavky, ktoré je nemožné uskutočniť, ktoré zrejme majú byť chápané ako prihlásenie sa k ideálu, o ktorom sa vie, že je nedosiahnuteľný. Problém vidí aj v tom, že etické kódexy zvyčajne nehovoria čo robiť, keď sa pomáhajúcemu niektorú požiadavku naplniť nedarí. Úlehla (2005, s. 114) upozorňuje, že etický kódex je užitočný, ale zjednodušujúci model, pretože sa do profesionálnej práce premieta celostný prístup pracovníka k životu a ľuďom. Dowie a Calman (In Banks, 2006, s. 96-97) identifikovali niekoľko obmedzení v etických kódexoch zdravotníctva, ktoré možno aplikovať aj na sociálnu prácu:

  • kódex má tendenciu tvrdiť, že profesionálom v sociálnej práci je daná spoločná etika, hoci oni sami prinášajú do práce svoje vlastné hodnoty;
  • mnohé aspekty sociálnej práce nemôžu byť vyjadrené v kategóriách pravidiel alebo povinností, napríklad pestovanie takých postojov akými je súcit;
  • kódexy majú tendenciu byť exkluzívne pre jednu profesiu, zatiaľ čo sociálnu prácu stále viac vykonávajú multidisciplinárne tímy;
  • kódexy predpokladajú výhradne profesionálny vzťah s užívateľmi služieb, s tým, že profesionálni pracovníci konajú najlepšie, ako môžu pre jednotlivých užívateľov služieb, ale ignorujú sa napríklad tlaky ekonomického charakteru v sociálnej politike;
  • kódexy predpokladajú konsenzus hodnôt profesionálov a verejnosti. Je však sporné, či tento konsenzus jestvuje.

Napriek týmto výhradám má formulovanie etického kódexu veľký význam pre profesiu sociálna práca, profesionálov pracujúcich v nej, ako aj užívateľov sociálnych služieb. Etické štandardy sa v sociálnej práci postupne rozvíjajú, transformujú a prehlbujú dôsledkom zmien v spoločnosti, komunite, rozvojom sociálnych služieb i samotnej profesie sociálna práca.

Posledná zmena: Štvrtok, 4 jún 2015, 11:17