Tento etický kódex bol prijatý Medzinárodnou spoločnosťou pre krvnú transfúziu (ISBT) 12.júla.2000.

Do cieľa tohto kódexu patria definície etických princípov a pravidiel, ktoré je nutné dodržiavať v transfúznom lekárstve:

Človek čo sa chce stať darcom krvi by si mal uvedomiť, že krv chce darovať preto aby človeku nezištne pomohol. Na darcov nesmieme tlačiť musí prísť s pozitívnym rozhodnutím. Ak je tak, tak po prečítaní informácií to odsúhlasí svojím podpisom.

Pacient by mal byť oboznámený z rizikami, a môže sa rozhodnúť pre odmietnutie transfúzie. Vidíme to v televízii, možno ani nie tak na Slovensku, ale aj u nás sa už stalo, že pacient po transfúzii zistil, že je HIV pozitívny...

Môže sa stať, že pacient je v stave kedy sa nemôže o jeho zákroku sám rozhodnúť. Môže sa stať, že sa človek dostal do ohrozenia života a je v bezvedomí, vtedy zaňho rozhodujú doktori a snažia sa hlavne konať tak aby zachránili jeho život.

Transfúzne služby nesmú byť motivované žiadnym ziskom. Nikto nemá právo pýtať si za krv peniaze a preto ani na tom profitovať.

Darca by mal byť oboznámený s rizikom súvisiacim s odberom krvi. Najdôležitejšie je zabezpečenie bezpečnosti a zdravia darcu. Ak je darca nedokovaný za účelom získania určitých zložiek krvi, jej použitie musí byť v súlade s medzinárodne prijatými zásadami.

Všetky požiadavky súvisiace s darovaním krvi a hemaferézou majú byť v súlade s presne definovanými a medzinárodne akceptovanými kritériami. Nech by chcel človek akokoľvek pomôcť vždy to musí byť v súlade so stanovenými zásadami. Iba vo výnimočných situáciách sa nemusí dodržať anonymita medzi darcom a pacientom.

Darca krvi ktorí chce darovať krv musí si byť istý, že nemá žiadnu prenosnú chorobu ktorú by od neho príjemca mohol dostať. Ak darca vie, že nie je zdravý a aj tak ide darovať krv je to od neho sebecké a nezodpovedné.

Pri darovaní krvi sa nesmie vyberať si, že od koho krv prijmeme keď ide o záchranu života. Mali by sme byť radi, lekárska veda pokročila takto ďaleko a, že sa dá človeku pomôcť týmto spôsobom a nie si ešte vyberať od koho by som si mohol tú krv zobrať, a od koho nie. Veď pokiaľ urobili testy a sú v poriadku tak kde je problém?!...

Odbery krvi môžu vykonávať len kvalifikovaný ľudia a nie hocikto .

Požiadavky súvisiace s darovaním krvi a hemaferézi majú byť v súlade s medzinárodne akceptovanými kritériami.

Darca aj príjemca majú byť informovaný ak došlo k ich poškodeniu.

Transfúznu liečbu nemôže vykonávať nikto iný okrem lekára.

Na transfúziu má nárok iba pacient ktorého stav si túto liečbu vyžaduje. Nemá nanu každý nárok.

Ordinovanie transfúzie sa dá len pacientovi ktorý ju potrebuje . Transfúzia sa nedá len tak získať a nie je možné si ju ani zaplatiť.

Zdroj krvi by sa mal nachádzať v každej nemocnici a miestach kde je predpoklad, že by ju niekto mohol súrne potrebovať.

Ak je to možné pacient by mal dostávať zložku krvi ktorá je pre pacienta a jeho liečenie najvhodnejšia. Ide tu aj o pacientovu bezpečnosť.

O krv sa treba dobre starať, chrániť ju pred teplom atd... Tak tiež sa treba starať aj o seba aby sme ju nikdy nemuseli potrebovať, prípadne ak by potrebovali tú našu, aby sme s kľudom mohli povedať : áno, môžem darovať krv som úplne zdravý

Predpisy súvisiace z odbermi a transfúziami musia byť v súlade s týmto etickým kódexom.

Takže pokiaľ sa na všetkých transfúznych staniciach, všetci zdravotní pracovníci, všetci darcovia krvi, všetci pacienti a ich zainteresované okolie podľa tohto kódexu správa, tak aspoň v tomto jednom mame vyhrané.

Posledná zmena: Piatok, 12 jún 2015, 15:54