Získavanie dát

V štatistickom zisťovaní rozlišujeme cenzus a výberové zisťovanie.

Cenzus (totálny výber/úplný výber) je výskumný plán, kde sa do výskumu zahrňujú všetky jednotky populácie, preto sa stretávame aj s termínom totálny výber, respektíve úplný výber. Príkladom cenzusu je sčítanie obyvateľstva, súpis maloobchodných predajní. Cenzus hlavne pre svoj rozsah býva pokladaný za zložitý, časovo a finančne náročný projekt. A preto býva často nahradzovaný výberovým zisťovaním. Nie vždy však musí byť cenzus rozsiahly projekt, niekedy môže populáciu predstavovať iba zopár jednotiek. Napríklad chceli by sme zistiť názory všetkých zamestnancov katedry.

Cenzus

Na rozdiel od cenzusu, ktorý poskytuje presné charakteristiky základného súboru – populácie, výberové zisťovanie (neúplný výber) (Obrázok 5) poskytuje presné charakteristiky iba pre výberový súbor,  za celú populáciu môže poskytnúť iba približné hodnoty týchto charakteristík.

Výberové zisťovanie

Rozlišujeme nenáhodné a náhodné výbery.

Nenáhodné výbery sa neodporúčajú, ale nie vždy je možné realizovať náhodný výber. Ich nevýhoda spočíva v tom, že nie je možné na základe získaných výsledkov robiť závery pre celú populáciu, ale iba pre získanú vzorku. Zovšeobecňovanie záverov z nenáhodných výberov nie je optimálne vzhľadom na to, že získané dáta môžu byť skreslené.

Medzi nenáhodné výbery patrí:

• Výber na základe dobrovoľnosti

Jedinci z populácie sa sami rozhodnú, či poskytnú informácie. Príkladom môže byť prieskum verejnej mienky alebo televízny program - politická talk show, kde hlasujú iba vysoko motivovaní diváci.

• Výber na základe dostupnosti

Jedinci sú z populácie vyberaní na základe dostupnosti a výhodnosti. Príkladom môže byť marketingový výskum o nákupných zvykoch zákazníkov v nejakej predajni, k dispozícii máme určitý počet dostupných jedincov v predajni v určitý čas alebo medicínsky výskum s pacientmi, ktorí sú hospitalizovaní s určitou chorobou v danej nemocnici.

• Kvótny výber

Dopredu máme stanovený určitý počet jedincov v rôznych kategóriách. Napríklad určitý počet obyvateľov z kategórií ako vek, pohlavie, vzdelanie, ekonomický status a pod.

Náhodné výbery  eliminujú výberové skreslenie, pretože každý jedinec v rámci zvoleného základného súboru má rovnakú šancu byť vybraný ako iný jedinec. Najspoľahlivejšie sa uskutočňuje náhodný výber žrebovaním, pomocou tabuľky náhodných čísel alebo pomocou generátorov náhodných čísel.

Tabuľka náhodných čísel je súbor náhodných čísel zapísaný v stĺpcoch a v riadkoch. Môžeme ju získať rôznymi spôsobmi. Pri zostavovaní dokonalého súboru náhodných čísel (súbor, v ktorom je pravdepodobnosť výskytu jednotlivých čísel približne rovnaká) nám pomáhajú počítače generovaním náhodných čísel. Generátory náhodných čísel sú súčasťou štatistického softvéru, tabuľkových kalkulátorov a sú aj dostupné na webových stránkach (http://www.graphpad.com/quickcalcs/index.cfm). Dlhé súbory náhodných čísel, usporiadané do stĺpcov a riadkov, sa nachádzajú v knihách pod názvom „Tabuľka náhodných čísel“. Dôležitou vlastnosťou tabuliek náhodných čísel je, že každá  z desiatich číslic sa tam nachádza rovnako často. Pravdepodobnosť jej výskytu na ľubovoľnom, náhodne vybratom mieste je 0,1. Aj každá zo sto dvojíc 00, 01, 02, 03,....99 sa tu vyskytuje rovnako často. Pravdepodobnosť ich výskytu v tabuľke náhodných čísel je 0,01. Takisto pre každú trojicu 000, 001, 002, ....999 je pravdepodobnosť výskytu 0,001. Atď.

Tabuľka náhodných čísel

Pri použití tabuľky náhodných čísel sa do výberu zaradia tie prvky, ktorých poradové čísla boli nájdene v tabuľke od námatkovo zvoleného čísla. Postupovať sa môže ľubovoľným smerom (kolmo, vodorovne, šikmo), smer sa však nesmie svojvoľne meniť.

• Prostý náhodný výber

Postup:

1. 1. vytvoríme zoznam jednotiek celej populácie a ku každej jednotke priradíme poradové číslo (ak ide o zoznam obcí alebo osôb odporúča sa zoradiť ich podľa abecedy, takéto zoradenie je nezávislé takmer voči všetkým znakom),
   2. určíme rozsah výberového súboru n,
   3. vygenerujeme n náhodných celých čísel.

Pomer medzi rozsahom výberu n a veľkosťou populácie N nazývame výberový pomer

výberový pomer = n/N.

Výberový pomer je pravdepodobnosť, že prvok populácie je zaradený do výberu.

Prostý náhodný výber môže byť s vrátením a bez vrátenia prvku. Ak chceme použiť výber s vrátením je vhodné, aby bol výberový pomer malý (<5%).

• Stratifikovaný náhodný výber

Tento výber realizujeme vtedy, keď populácia obsahuje subpopulácie. Potom realizujeme prostý náhodný výber pre každú skupinu zvlášť. Výsledky pre všetky skupiny potom tvoria výber. Príkladom je, keď populáciu je možné stratifikovať na mestské a vidiecke obyvateľstvo alebo podľa vzdelania. Zastúpenie týchto subpopulácii vo výbere je dôležité napr. pri volebných prieskumoch.

• Viacstupňový zhlukový výber

Pri tomto druhu výberu sa v každej vrstve zhlukov realizuje náhodný výber. Príkladom je výskum verejnej mienky - chceme zistiť informácie o domácnostiach na sídliskách.

            Postup:

1. náhodne sa vyberie vzorka okresov,
2. náhodne sa vyberú mestá z týchto okresov,
3. náhodne sa vyberú sídliská z týchto miest,
4. náhodne sa vyberú domácnosti z týchto sídlisk.

• Systematický výber

Tento výber iba vyžaduje, aby prvky boli zoradené do postupnosti. Z nej sa potom vyberá každý k-ty prvok od náhodne vybraného. Napríklad chceme vybrať 50 jedincov z 1000, potom z prvých 20 náhodne vyberieme jedného a potom vyberáme každého 20-teho od prvého vybraného.

Metodika výberového zisťovania:

1. Návrh typu výberu a spôsobu zberu dát.
2. Konštrukcia meracej procedúry (napr. dotazníka).
3. Posúdenie kvality meracej procedúry (napr. preskúšanie odpovedí, analýza spoľahlivosti škály).
4. Zber dát (napr. realizácia dotazovania).
5. Kódovanie, oprava dát a prevedenie dát do počítača.
6. Overenie validity použitých štatistických metód.
7. Analýza dát a interpretácia výsledkov.