S algoritmizáciou sa okrem programovacích jazykov môžeme stretnúť v mnohých vyspelejších aplikáciách, ktoré nám umožňujú „naprogramovať“ často sa opakujúce postupy. Zvyčajne ide o sekvenciu niekoľkých činností, no možno sa stretnúť aj s inými algoritmickými konštrukciami. Takýmto „programom“ hovoríme makrá a často má aplikácia na ich vytváranie vlastný programovací jazyk.
Makrá možno vytvárať interaktívne – aplikácia si uchováva činnosti, ktoré vykonávame a neskôr ich dokáže zopakovať alebo manuálne, keď príkazy makra môžeme zapisovať ručne. Často sa oba prístupy kombinujú – kostru vytvoríme interaktívne a potom ju upravujeme manuálne.
Jedným z prvých programov, ktoré podporovali makrá bol v našich zemepisných šírkach textový editor T602. Tu však neexistoval žiaden programovací jazyk, makrá si len pamätali postupnosť stlačených klávesov. „Program“ potom mohol vyzerať napr. takto:
Nevýhodou makra v T602 bola dĺžka obmedzená asi na 50 operácií a neexistencia programovacieho jazyka, ktorý by obsahoval príkazy zrozumiteľné používateľovi. Napriek tomu bolo používanie makier prínosom, pretože urýchľovalo monotónne činnosti – napr. vytváranie nadpisov, kreslenie jednoduchých tabuliek, nastavovanie vlastností odstavcov atď. Každé makro bolo priradené kombinácii klávesov (napr. Ctrl+F1) a na vykonanie uložených operácií ich stačilo stlačiť.
S nástupom kancelárskeho balíka Microsoft Office sa dostali k slovu makrá vytvárané v programovacom jazyku Visual Basic. Opäť ich možno vytvárať interaktívne alebo manuálne, no nie sú obmedzené veľkosťou, používajú množstvo slovných príkazov a je možné spúšťať ich nielen kombináciu klávesov, ale aj tlačidlom na paneli nástrojov alebo položkou v menu či dokonca automaticky pri otvorení súboru. Výhodou takéhoto spustenia makra je, že dokáže pred používateľom skryť nepotrebné položky a používateľ sa potom nestráca v množstve funkcií programu, ale postačia mu tie, ktoré pre neho zobrazí tvorca makra.
Vlastnosť automatického spustenia makra veľmi radi využívali tvorcovia tzv. makrovírusov, ktorí prostredníctvom textových a tabuľkových dokumentov šírili škodlivý obsah medzi neznalými používateľmi. Súčasné kancelárske aplikácie už obsahujú niekoľkoúrovňovú ochranu pred škodlivým kódom tohto typu.
Databázové systémy okrem jazyka makier obsahujú zvyčajne aj nástroje pre vytváranie dotazov – požiadaviek na zobrazenie údajov. Tieto sa obmedzujú na niekoľko kľúčových slov a dovoľujú manipulovať (triediť, mazať, zobrazovať, počítať a pod.) s údajmi v tabuľke. Štandardom pre túto kategóriu je jazyk SQL (Structured Query Language), ktorý je univerzálny a využívajú ho nielen osobné počítače, ale možno sa s ním stretnúť aj v iných systémoch a komunikovať s databázami prostredníctvom počítačovej siete.
Ako typický príklad využitia makier nám môžu slúžiť rozliční sprievodcovia v kancelárskych aplikáciách a grafických editoroch, ktorí po vložení niekoľkých údajov dokážu vygenerovať webovú stránku, životopis, kalendár, fax, vizitky a pod.
Programovanie a algoritmizácia všeobecne sú odrazovým mostíkom pre riešenie nezvyčajných, ale aj každodenných problémov. Umožňujú nám rozdeliť zložité operácie na jednoduchšie a tak lepšie pochopiť podstatu problému i v bežnom živote.