Preštudujte si: Podprogramy
1. Čo sú podprogramy?
Väčšina programovacích jazykov umožňuje vytvárať
určité ucelené a relatívne samostatné časti programov, ktoré sa označujú
ako podprogramy. Každý podprogram
obvykle predstavuje algoritmus, ktorý je možné vykonávať samostatne alebo v
závislosti na iných prvkoch programu. Správne používanie dokáže výrazne
zrýchliť ako tvorbu, tak i ladenie programu.
Podprogramy používame ak:
- sa v programe vyskytuje úplne rovnaká postupnosť
príkazov viackrát na rôznych miestach. Je bez diskusie, že opakovanie tých
istých postupností príkazov vedie k nehospodárnemu využívaniu prostriedkov
(zbytočne sa zväčšuje veľkosť výsledného súboru a to ako aplikácie, tak i zdrojového kódu) a
na druhej strane predstavuje nočnú moru pre tých, ktorí majú zdrojový kód
neskôr ladiť – opakovaním rovnakého kódu sa program stáva neprehľadným a každú
úpravu i opravu chyby treba realizovať na všetkých miestach, kde sa táto
postupnosť vyskytuje (častým javom je, že raz sa zabudne zapísať jednu zmenu na
jednom mieste, potom ďalšiu na inom a napokon sa programátor čuduje, prečo
sa program správa „divne“ a náhodne).
- v programe sa viackrát vyskytuje podobná postupnosť
príkazov odlišujúca sa iba parametrami.
- potrebujeme zvýšiť prehľadnosť programu a
priblížiť jeho zápis “ľudskému” riešeniu. Veľmi často programátor postupuje pri
vytváraní programu tak, že najprv určí postupnosť vykonania jednotlivých
podprogramov slovne, a až potom ich „kóduje“, napr.:
VycistiMriezku;
NacitajHodnotyZoSuboru;
NajdiNajmensiPrvok;
Vypis;
Výhodou takéhoto postupu je, že okrem
zrozumiteľného zápisu algoritmu si ujasní vlastné myšlienkové pochody ešte
predtým, ako začne písať samotný kód.
- riešenie je formulované rekurzívne, t.j. celkové riešenie získame tak, že pojem je opísaný
pomocou “samého seba”, napr. n!=n*(n-1)! alebo an=an-1+d. Tejto problematike sa budeme
podrobnejšie venovať v samostatnej kapitole.