Kyjevská Rus

študijný materiál

Svokor Európy

Po smrti Vladimíra opäť dochádza k dynastickým sporom – podľa zidealizovanej legendy „Sviatopolk uchvátil vládu v Kyjeve, dal zavraždiť svojich bratov Borisa, Gleba (obaja boli vyhlásení za prvých ruských svätých – pozn. P.A.), porazil a zabil Sviatoslava; nakoniec ho definitívne porazilo novgorodské knieža Jaroslav (1019)“.

Jaroslav Múdry (1019-1054, titul „múdry“ mu prisúdil na zač. 18. stor. N. Karamzin) upevnil centrálnu moc kyjevského kniežaťa, rozšíril moc nad pobaltskými národmi (založil Jurjev – dnešné Tartu), zavŕšil organizáciu cirkevnej správy (na čele s metropolitom, ktorého menuje carihradský patriarcha), založený Pečerský kláštor, chrám sv. Sofie v Kyjeve. Za jeho vlády vznikol súpis všetkých kniežacích nariadení („zákonník“) – Pravda; neskôr bola doplnená a prepracovaná ako Ruská Pravda: zavádzali sa pokuty za zločiny a to v prospech kniežaťa i poškodeného, najkrutejším trestom bolo vyhnanstvo a zhabanie majetku, zrušila sa krvná pomsta.

Jaroslav je, vďaka sobášnej politike, označovaný aj ako „svokor Európy“ («тесть Европы»): jeho sestra Dobroneha (Mária) sa stala manželkou poľského kniežaťa Kazimíra, dcéra Anna – francúzskeho kráľa Henricha I. Vtáčnika, Alžbeta – nórskeho Haralda III., po jeho smrti sa znovu vydala za dánskeho kráľa Svena, Anastázia sa vydala za uhorského kráľa Ondreja, syn Sviatoslav si vzal vnučku nemeckého Henricha II., Izjaslav – dcéru poľského kráľa.