Okno do Európy

Po porážke od mladého Karola XII. pri Narve (1700) uskutočňuje rozsiahlu reorganizáciu armády: namiesto šľachtickej jazdy a streleckej pechoty zavádza nové dragúnske a pešie pluky, doplňovanie armády regrútskymi odvodmi (za každých 20 usadlostí – 1 doživotný regrút), manufaktúrna výroba je koncentrovaná na potreby vojska, vytvára sa centralizovaný systém koordinácie zásobovania a i. V r. 1702 je dobytý Noteburg (premenovaný na Šlisselburg; otvára východ z Ladožského jazera), v r. 1703 – takmer celé Livónsko a územie pri ústi Nevy, kde Peter zakladá Sankt-Peterburg (v roku 1712 ho vyhlasuje za hlavné mesto). Po porážke pri Poltave (27.6.1709) Karol XII. uteká do Turecka, Rusko postupne získava celé pobrežie Rižského a Fínskeho zálivu: na základe Nystadského mieru (1721) sa jeho súčasťou stala časť Karélie s Vyborgom, Ingria, Estónsko (s Narvou a Revalom), Livónsko (s Rigou). V r. 1721 Senát (najvyšší štátny orgán) slávnostne vyhlásil Petra I. za Imperátora. Rusko sa stáva aktívnym aktérom európskej politiky (А.С. Пу́шкин: «Пётр проруби́л окно́ в Евро́пу»).