Petrove reformy

S Petrom Veľkým je spojovaná i rozsiahla reforma štátnej správy: najvyšším orgánom po cárovi sa stáva Vládnuci senát (1711), Príkazy sa reformujú a vznikajú výkonné kolégiá (1718), územie Ruska je rozdelené na 8 gubernií (1708), neskôr 50 provincií (1719); po smrti patriarchu Adriána (1700) Peter vzal majetok patriarchátu pod štátnu kontrolu (zoštátnil), kňazi i mnísi sa stali platenými zamestnancami štátu, v r. 1721 bolo na riadenie cirkevných záležitostí zriadené Duchovné kolégium , to neskôr premenované na Najsvätejší vládnuci Synod. Pokračuje v snahách svojich predchodcov (za Fiodora bolo definitívne zrušené „miestničestvo“), ruší odmeňovanie šľachty pozemkami, ale zavádza platené funkcie – dedičnú šľachtu nahradzuje služobnou, pričom postup kariérneho rastu vo vojenských i občianskych funkciách je presne stanovený Tabuľkou hodností. Peter je tiež „otcom“ ruskej tajnej polície – v r. 1695 zakladá na vyšetrovanie politických zločinov Preobraženský príkaz, od r. 1718 sa týmto zaoberá Tajná kancelária. V oblasti priemyslu a obchodu podporuje rozvoj manufaktúrnej výroby: povoľuje manufaktúram kupovať dediny i so sedliakmi, z ktorých sa stávajú priemyselní nevoľníci (1721), podporuje výstavbu hutných závody na Urale.

V r. 1722 vydáva zákon o nástupníctve (svojho syna Alexeja nechal za zradu popraviť), podľa ktorého si svojho následníka vyberá vládnuci monarcha. Sám však túto možnosť využiť nestihne: keď v r. 1725 náhle zomiera otázka následníctva ostáva nevyriešená.