Svätá aliancia

Na následnom Viedenskom kongrese (1814-1815), bolo Poľské kráľovstvo – „Kongresovka“ – na večné časy pripojené k Rusku (podľa „Konštitučnej charty“ sa cár stal dedičným kráľom Poľského kráľovstva, ktoré v jeho mene spravuje námestník, návrhy zákonov predložené cárom prerokúva snem kráľovstva). Rusko sa stalo jednou z rozhodujúcich veľmocí. Na návrh ruského panovníka bola sformovaná „Svätá aliancia“ («Свяще́нный сою́з») kontinentálnych panovníkov, ktorá mala za cieľ bojovať proti akýmkoľvek zmenám monarchistického štátneho poriadku, proti hrozbe revolúcií. Aliancia neskôr aktívne zasiahla v Taliansku, Španielsku, Uhorsku; Rusko si vyslúžilo prívlastok „žandár Európy“ («жанда́рм Евро́пы»).

V samotnom Rusku sa po víťazstve nad Napoleonom začína vo vnútronej politike výrazne presadzovať cárov priateľ a radca, minister vojenstva A. A. Arakčejev (podľa neho je toto obdobie označované ako „arakčejevčina“): v spoločnosti dominuje samovoľnosť, krutosť, kontrola polície, úplatkárstvo, pätolízačstvo, podplácanie, náladové vymenovávanie a odvolávanie gubernátorov.