Roznočinci

V 60.-70. rokoch 19. stor. sa aktivizuje pôsobenie tzv. roznočinskej inteligencie (z rôznych pomerov), mládež sa výrazne radikalizuje i pod vplyvom ideí (socialistických a pod.) zo zahraničia. Nespokojnosť s nedôsledným riešením roľníckej otázky vyjadrujú skupiny „narodnikov“ („narod“ = ľud): tí, ktorí unikli zatknutiu založili v r. 1874 centrálnu tajnú organizáciu Pôda a sloboda („Zemľa i voľa“), ktorá presadzovala okamžité zrušenie statkárskeho vlastníctva pôdy a jej odovzdanie roľníkom). Po neúspechoch agitačného „chodenie medzi ľud“ a vnútorných sporoch sa v r. 1879 organizácia rozpadla, pričom umiernenejšie krídlo, t.j. stúpenci starých foriem národníctva vytvorili skupinu „Čornyj peredel“ (t.j. rozdelenie tzv. „čiernej zeme“ – pôdy patriacej štátu), a radikálny prívrženci skupinu „Vôľa ľudu“ („Narodnaja voľa“; na čele A. I. Žeľabov, S. L. Perovská, V. N. Finger), ktorá hodlala dosiahnuť svoje ciele prostredníctvom teroru voči predstaviteľom moci; teror mal byť „spúšťačom“ masového hnutia nespokojných. Po viacnásobných neúspešných pokusoch sa im 1.3.1881 podaril atentát na cára.