Alexander III. (1881-1894)

Nový cár hneď po nástupe na trón zastavil všetky pripravované reformy a 29.4.1881 vydal manifest o samoderžaví, ktorým odmietol akékoľvek zmeny existujúcich pomerov. Celá vnútorná politika Alexandra III. bola formovaná pod silným vplyvom ministra vnútra D. A. Tolstého a hlavného prokurátora Synodu K. P. Pobedonosceva: boli rozšírené právomoci polície, zavedená cenzúra, zrušená sloboda univerzít, obmedzené vzdelávanie žien i detí z nižších vrstiev (tzv. zákon o kuchárkiných deťoch), zosilnená asimilačná politika vo vzťahu k neruským národom (zákaz vydávať knihy v ukrajinčine, bieloruštine a litovčine), v r. 1881 vypukli na Ukrajine štátom tolerované protižidovské pogromy. Za vlády Alexandra bolo pripojením Turkmenistanu (1884) a dobytím pevnosti Kuška (1885) zavŕšené pripojenie strednej Ázie a sformované nové medzinárodné rozloženie síl v Európe – zblíženie Ruska s Francúzskom (1891-1893) a s Anglickom.