Vláda Sovietov

II. Celoruský zjazd Sovietov, ktorý na protest opúšťajú menševici a praví eseri, prehlasuje vytvorenie vlády Sovietov a prijíma prvé dekréty novej moci – o mieri (mier bez anexií a kontribúcií, odmietnutie všetkých tajných dohôd a dohovorov) a o pôde (zrušenie súkromného vlastníctva pôdy, zoštátnenie pôdy a surovinových zdrojov). Zjazd sa prehlasuje za najvyšší orgán moci, je zvolený Všeruský centrálny výkonný výbor ako riadiaci orgán Sovietu (má zákonodarnú i výkonnú právomoc v období medzi zjazdmi) a vytvorená nová „dočasná“ vláda – Rada národných komisárov („Sovnarkom“) na čele s V.I. Leninom, ktorá má riadiť krajinu do zvolania Ústavodarného zhromaždenia.

Boľševici po prevzatí moci začínajú realizovať svoj politický i ekonomický program: je ustanovený 8 hodinový pracovný čas, znárodnený priemysel, banky, zavedený štátny monopol na zahraničný obchod, deklarované právo národov Ruska na sebaurčenie až do oddelenia a vytvorenia samostatnej štátnosti (2.11.1917 – Deklarácia práv národov Ruska) – osamostatňuje sa Pobaltie, Fínsko, Zakaukazsko, Ukrajina a i. Súčasne sa zavádzajú i reštrikčné opatrenia proti prípadnej opozícii: Dekrétom o tlači je zakázaná opozičná tlač (27.10.), vzniká tajná polícia – ČEKA (7.12. – Všeruská mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou) na čele s F. E. Dzerdžinským, „nepohodlná“ inteligencia je donútená emigrovať (napr. „Parník filozofov“).

Keďže novembrové voľby do Ústavodarného zhromaždenia nesplnili očakávania boľševikov (takmer 57 % hlasov získali eseri a len 23,9% - boľševici), hneď po prvom dni zasadnutia je jeho rokovanie ukončené („Stráž je unavená“) a Konštituanta rozpustená. 10.1.1918 je na III. Celoruskom zjazde Sovietov vyhlásené vytvorenie Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR). V júli 1918 je vyhlásená Ústava RSFSR, deklarujúca, že všetka moc patrí Sovietom, ktorých úlohou je „ustanovenie diktatúry proletariátu a nemajetného roľníctva“.