Medzinárodné postavenie Sovietskeho Ruska a ZSSR

Po Brestlitovskom mieri (1918) sa sovietske Rusko stalo „vyvrheľom“ medzinárodného spoločenstva: nemalo svoje zastúpenia ani na Parížskej mierovej konferencii po skončení prvej svetovej vojny. Značný rozruch preto vyvolala vzájomne výhodná dohoda o spolupráci s druhým „outsiderom“ – Nemeckom, ktorú dojednal minister zahraničných vecí G. V. Čičerin v Rappale: vďaka tejto dohode mohlo Nemecko obchádzať viaceré obmedzenia Versailleskej zmluvy, t.j. trénovať a školiť svoju armádu, vyvíjať zbrojnú i leteckú techniku v Rusku. ZSSR ukončil túto spoluprácu po nástupe A. Hitlera k moci v Nemecku. V r. 1934 vstúpil ZSSR do Spoločnosti národov a stalo sa najvýznamnejším prívržencom systému kolektívnej bezpečnosti. V r. 1935 podpísal ZSSR Dohodu o vzájomnej pomoci s Francúzskom a Československom.