Chruščovovský odmäk

Po smrti Stalina (5.3.1953) v najvyšších štruktúrach opäť kulminuje boj o moc. Iniciatívu preberá Lavrentij P. Berija (dlhoročná hlava NKVD), ktorý vyhlasuje rozsiahlu amnestiu, ruší režimné obmedzenia miest (obmedzený prístup a povolenia mesto opustiť), pracovné tábory prevádza do kompetencií rezortných ministerstiev, otvorene kritizuje kult osobnosti Stalina a neefektívnosť družstevného hospodárstva, čím si znepriatelí všetkých, ktorí urobili kariéru práve pri presadzovaní týchto opatrení: na zasadnutí Politbyra je 26.6. zbavený všetkých funkcií a v decembri 1953 ako „britský špión“ zastrelený.

Po likvidácii Beriju si najvyššie úrady podelili Georgij M. Malenkov (stáva sa predsedom vlády) a Nikita Sergejevič Chruščov, ako prvý tajomník strany; ten, po upevnení vlastnej moci v priebehu rokov 1955-1957, odstráni z vedenia krajiny všetkých vplyvných súperov (G. M. Malenkova, V. M. Molotova, L. M. Kaganoviča, G. K. Žukova a i.) a v r. 1958 sa stane i predsedom Rady ministrov.

Chruščovovo pôsobenie v sovietskej i svetovej politike je značne rozporuplné: kladne možno hodnotiť jeho podiel na znížení medzinárodného napätia, kritiku kultu osobnosti na XX. zjazde KSSZ (1956) a všeobecný odmäk v duchovnej sfére («о́ттепель»); na druhej strane práve za neho sa obnovilo ťaženie proti náboženstvu v ZSSR, bola krvavo potlačená Maďarská revolúcia (1956), bol postavený Berlínsky múr (1961) a svet sa ocitol na pokraji atómovej vojny (Karibská kríza – 1962). Rozorávanie celín a dôraz na neštandardné monokultúry, ako i nezmyselné administratívne reformy (napr. zrušenie ministerstiev a vytváranie regionálnych Rád národného hospodárstva, t.j. formovanie miestnych „neobmedzených vládcov“, rozdelenie všetkých straníckych, odborových sovietskych orgánov na mestské a dedinské) spôsobili krajine obrovské škody. Na tajnom zasadnutí Politbyra KSSZ bol r. 1964 zbavený všetkých funkcií a poslaný do dôchodku.