Mravnosť a práca vo vývoji ľudskej civilizácie predstavujú významné, vzájomne späté antropotvorné fenomény. Práca ako tvorkyňa duchovných a materiálnych hodnôt v humanistickej kultivácii človeka mravné kvality jedinca priamo vyžaduje a zároveň ich svojím pôsobením utvára a rozvíja. Mravný a pracovný vývoj osobnosti sa neustále vzájomne podmieňuje. Otázka vzťahu práce a mravnosti patrí v etike medzi filozofické otázky, na ktoré stále hľadáme odpoveď. Preto sa skôr zameriame na vysvetlenie ponímania mravnosti z pohľadu Hegla. Mravnosť Hegel chápe ako súčasť a produkt historického procesu. Mravnosť podlieha dynamike historického procesu. Nejestvuje jedna jediná a nemenná mravnosť.

S každou novou historickou etapou dejinného vývoja sa objavuje nová mravnosť alebo nová tvár (podoba mravnosti), nový komplex mravných hodnôt. Vzťah dobra a zla Hegel chápe na pozadí učenia o jednote a boji protikladov. Zlo je protipólom dobra a ako také je nevyhnutným z hľadiska uvedomenia si dobra. Súčasne však zlo je niečím odlišným od dobra, aj keď jestvuje v jednote s dobrom. Hegel rozlišoval medzi individuálnou a spoločenskou mravnosťou, aj keď ich od seba prísne neoddeľoval. Individuálnu mravnosť chápal ako výsledok mravnej slobody jednotlivca. Mravná sloboda jednotlivca by mala byť v súlade so všetkým, čo je späté so spoločenskou mravnosťou. Individuálna mravnosť je nezlučiteľná s egoizmom. Človek nemá sledovať egoistické záujmy. Záujmy človeka ako jednotlivca majú byť podriadené záujmom celku. Táto problematika sa prejavuje aj v Heglovom učení o štáte. Hegel nadraďuje štát nad jednotlivca. Uplatňuje tu svoje chápanie vzťahu celku a časti. Poukazuje na to, že ako niet celku bez častí, niet ani spoločnosti (štátu) bez jednotlivcov (jednotlivých ľudských indivíduí). (Etika a filozofia, online).

Ku každému druhu ľudskej práce ako profesii sa vzťahujú určité špecifické požiadavky profesionálnej morálky. Pracovný výkon popri spôsobilostiach odborného charakteru podmieňujú mravné postoje, mravná hodnotová štruktúra, mravná vzťahová komunikatívnosť, vedomie zodpovednosti. Musíme vedieť, čo je pre výkon každého povolania v každej osobitnej situácii z mravného hľadiska pozitívne a čo negatívne. Či ide o konvergenciu alebo divergenciu vo vzťahu k dobru alebo zlu. Súhrn špecifických požiadaviek a základných mravných noriem povolania sa nazýva morálkou povolania. Obsah týchto požiadaviek závisí od charakteru práce, ktorú v povolaní vykonávame.

Posledná zmena: štvrtok, 4 júna 2015, 11:04