Zachovanie biodiverzity - rozmanitosti života na našej planéte

- poznávanie rastlín a živočíchov v regióne
- skúmanie rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov
- negatívne zásahy človeka do prírody a ich dôsledky
- chránené rastliny a živočíchy na území Slovenskej republiky

4. Je postupná strata pôvodnej biologickej diverzity dôvodom na "paniku" ?

Rast ľudskej populácie a svetových ekonomík v posledných niekoľkých desiatkach rokov spôsobil okrem iného aj do enormného tlaku na prírodné ekosystémy a ich druhy. Odhaduje sa, že 1/3 až 1/2 zemského povrchu je už ľudskou činnosťou značne pozmenená a preto väčšina druhov rastlín a živočíchov je odkázaná prežívať v čoraz viac fragmentovaných zvyškoch prírodnej krajiny.

Niektoré ekosystémy ako napr. vysokotrávne prérijné spoločenstvá alebo tzv. suché tropické lesy už prakticky v ich pôvodnej forme na Zemi nenájdete. Iné ekosystémy ako napr. mokrade sa v súčasnosti vyskytujú len na zlomku ich pôvodnej plochy. Za posledných 200 rokov bolo napr. v kontinentálnej časti USA zničených až 53 % všetkých mokraďných spoločenstiev. Väčšina z nich padla za obeť rozširovaniu poľnohospodárskej pôdy (došlo k ich odvodneniu a premene na poľnohospodársky využiteľnú pôdu). Spôsob, akým človek pozemky využíva, môže mať v niektorých prípadoch nepriaznivý vplyv aj na ekosystémy mimo priameho "dosahu." Jedným z hlavných dôvodov stále postupujúcej degradácie svetových koralových útesov (odhaduje sa, že až 90 % koralových útesov je mierne až vážne poškodených) je okrem globálnych klimatických zmien aj splach pôdy a živín z okolitých nedávno odlesnených oblastí.

Priamym a jednoznačne hmatateľným dôkazom poklesu biodiverzity je však "až" počet skutočne vyhynutých druhov. V USA sa napr. odhaduje, že až 1,5 % všetkých vedecky zdokumentovaných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa na území krajiny vyskytovali na začiatku 20. storočia už pravdepodobne vyhynulo. Ďalších 22,2 % druhov je ohrozených alebo až zriedkavých. K poklesu až vyhynutiu druhov dochádza v dôsledku deštrukcie ich stanovišťa (úbytok lesných druhov v dôsledku veľkoplošného odlesňovania, a pod.), ich nadmerným využívaním (rybolov, poľovníctvo) alebo rozširovaním nepôvodných druhov rastlín a živočíchov do nových oblastí.

popis

Obr. 3. Kosené lúčky značne zvyšovali biodiverzitu rozsiahlych lesných komplexov. Žiaľ, v súčasnosti tento biotop mizne v dôsledku zanechania tradičného obhospodarovania a následného zarastania alebo v dôsledku invázie neofytov. Biotop Natury 2000: Mountain hay meadows - horské kosné lúky.

Odhadovať pokles biodiverzity v globálnom merítku je veľmi zložité a to kvôli obmedzeným znalostiam o rozšírení a celkovom počte druhov na našej planéte. Nie je však pochýb o tom, že hlavným "pôvodcom" zvýšeného tempa vymierania druhov je devastácia a fragmentácia na druhy bohatých prírodných biotopov ako sú napr. tropické dažďové pralesy. Ak sa odlesňovanie tropických oblastí, ktoré momentálne pokračuje tempom 1 % za rok (strata 15,4 milióna hektárov lesa), nespomalí dôjde k úbytku 10 - 20 % z celkového počtu druhov našej planéty v priebehu najbližších 20 až 50 rokov. Aj napriek tomu, že vyhynutie druhu ako takého je v prírode javom prirodzeným (na základe fosílií je možné dokumentovať vyhynutie nespočetného množstva druhov a to dávno predtým, ako prišli prví ľudia, ktorí postupne ovládli krajinu vo svoj vlastný prospech), súčasné tempo ľudskou spoločnosťou spôsobeného vymierania druhov je aj pri konzervatívnych odhadoch 100 až 1000 násobkom historicky pozorovaného vymierania.