Zachovanie biodiverzity - rozmanitosti života na našej planéte

- poznávanie rastlín a živočíchov v regióne
- skúmanie rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov
- negatívne zásahy človeka do prírody a ich dôsledky
- chránené rastliny a živočíchy na území Slovenskej republiky

12. Nie každý ekosystém je rovnaký alebo v rozmanitosti je sila

Kvalita pitnej vody, vzduchu, ktorý dýchame, pôdy, ktorú používame na pestovanie poľnohospodárskych plodín a mnoho iných rovnako dôležitých vecí priamo závisí od vzájomnej integrity prírodných ekosystémov. Už od pradávna si ľudia lesy cenili pre ich schopnosť znižovať nebezpečenstvo erózie a záplav, prirodzenú schopnosť filtrovať nečistoty zo zrážok a vody a schopnosť vyrovnávať klimatické extrémy. V posledných rokoch sa zistilo, že aj ďalšie ekosystémy majú podobné vlastnosti.

Mokraďné spoločenstvá (bariny, močiare a mangrovové porasty, a pod.) sú schopné prefiltrovať obrovské množstvá vody zachytávajúc pritom značné množstvá znečisťujúcich látok. Mokrade sú tiež obľúbeným miestom párenia a hniezdenia nespočetného množstva rôznych druhov vodného vtáctva nehovoriac už o bohatosti druhov rýb a mäkkýšov. Všetky tieto druhy podstatnou mierou prispievajú k celkovej produkcii našich jazier, morí a oceánov.

Stabilné prírodné ekosystémy podstatnou mierou zvyšujú kvalitu ovzdušia. Lesy a trávne spoločenstvá sú schopné nielen absorbovať škodliviny pochádzajúce z priemyselných prevádzok a motorových vozidiel (zlúčeniny síry a dusíka, ozón, ťažké kovy) a tým udržovať kvalitu ovzdušia na "dýchateľnej " úrovni ale aj do určitej miery eliminovať negatívny vplyv kyslých dažďov. V tomto kontexte je však potrebné si uvedomiť, že ich miera tolerancie ku škodlivinám je obmedzená, tak ako koniec koncov tolerancia každého systému, a preto pri zvýšenej záťaži dochádza k oslabeniu ich absorpčnej kapacity a poškodeniu alebo až zániku senzitívnejších zložiek týchto systémov (napr. lišajníky, ktoré sa často používajú ako indikátory znečistenia životného prostredia).

Produktivita pôd tiež závisí od úrovne zachovania a rozmanitosti "miestnych" spoločenstiev organizmov. Rastliny vo všeobecnosti na svoj úspešný rast potrebujú spoločnosť celej škály rôznych druhov mikroorganizmov (baktérie a riasy ich zásobujú dusíkom, huby fosforom). Hospodárske zvieratá potrebujú mikroorganizmy na trávenie bylinnej potravy. Mnohé druhy mikroorganizmov, húb a hmyzu sa spolupodieľajú na rozkladných procesoch v prírode, čím umožňujú návrat minerálov späť do pôdy.

Podľa posledných údajov je napr. v USA nie menej ako 30 rôznych typov ekosystémov, ktorých rozloha oproti minulosti drasticky poklesla (o viac ako 98 %) a stali sa tak kriticky ohrozenými. Medzi nimi sú napr. borovicové lesy najjužnejších oblastí USA, prérijné spoločenstvá Veľkých plání amerického stredo- a severozápadu a mnohé mokradné spoločenstvá.

popis

Obr. 5. Lesnícka stanovištná typizácia rozlišuje 365 lesných typov, ktoré si všetky zaslúžia byť zachované. Na obr. Sutinová mesačnicová jaseňová javorina (SLT Fraxineto-Aceretum), Natura 2000 označuje tento biotop a ochranu za prioritnú.

Pretože najväčšou hrozbou existencie a prežívania druhov v súčasnosti je strata ich prirodzených stanovíšť, je nutné vyvinúť maximálne úsilie na zachovanie ohrozených typov ekosystémov, ktoré následne umožnia nielen zachovanie a ochranu ohrozených druhov organizmov vyskytujúcich sa v rámci týchto ekosystémov, ale všetkých "rezidenčných" druhov. Toto pravidlo funguje aj obrátene: ochrana ohrozených druhov prispieva k zachovaniu ekosytémov, ktoré sú ich domovom.