Pripojenie Ukrajiny

Alexej rovnako šikovne využil mocenské ambície kozáckeho atamana Bohdana Chmeľnického, ktorý sa opakovane dostával do konfliktu s Poľskom o limity tzv. registrovaného (t.j. legálneho) kozáctva: 8.1.1654 v Perejaslavli „Rada predstaviteľov ukrajinského kozáctva“ («Переясла́вская ра́да») v prítomnosti moskovských poslov uznala nad sebou „zvrchovanosť“ ruského cára, pričom Ukrajina dostala právo mať vlastnú správu s voleným Hajtmanom. Po následnej vojne s Poľskom (1654-1667) Moskva získala nazad Smolensk, ľavý breh Dnepra (Andrusovské prímerie) i Kyjev (podľa prímeria na 2 roky, po mierovej zmluve z r. 1686 – na večné časy).