Moskovské kniežatstvo

Od druhej polovice 13. storočia dochádza k výraznému posilňovaniu Moskvy, ktorá sa za kniežaťa Daniila (syn Alexandra Nevského, 1261-1303) stáva samostatným kniežatstvom (1276) a po niekoľkoročnom spore o „vladimírsky jarlyk“ s Tverským kniežaťom za Ivana I. i sídlom veľkokniežatstva (1328). Ľstivý a obratný Ivan Danielovič Kalita (1325-1341; „kalita“ = vrece peňazí) získal na svoju stranu pravoslávnu cirkev (1326 – presun ruského metropolitu z Vladimíra do Moskvy), ktorá hrozbou kliatby donútila susedné kniežatá podrobovať sa vôli Moskvy a vďaka skorumpovaniu chána a jeho okolia dosiahol značný vplyv v centre Zlatej hordy. V roku 1328 spustošil Tverské kniežatstvo a získal pre seba titul vladimírskeho veľkokniežaťa i právo vyberať pre Hordu daň z celého ruského územia: Moskva sa stala akýmsi „diplomatickým“ centrom Ruska, nakoľko Ivan ako jediné knieža mal priamy kontakt s Hordou; Moskva si rovnako prisvojovala časť financií určenej Mongolom, ktoré, spolu s vojenským „potláčaním protitatárskeho odboja“, využívala na rozširovanie svojho územia (kúpou i priamou anexiou) a vplyvu. Za Ivana I. rovnako prestali pustošivé nájazdy na ruské územie, čo však bolo dané skôr oslabením samotnej Hordy, než diplomatickým úspechom, nakoľko za jeho nástupcov sa mongolské vpády obnovili.

Ďalší rast moci moskovského kniežatstva je spojený s vládou Dmitrija Donského (1359-1389), ktorý donútil uznať dominanciu Moskvy Tver, Riazaň i Nižný Novgorod. S jeho menom sa spája i legendárne víťazstvo ruských vojsk nad mongolským vojvodcom Mamajom na Kulikovom poli (8.9.1380), ktorá ukázala, že je možné poraziť Tatárov, „ak všetky sily ruského ľudu budú svorné a jednotné“. Už o dva roky nato nový chán Tochtamiš obľahol a vypálil Moskvu, ktorá obnovila svoju podriadenosť Horde.

Za Dmitrija Ivanoviča sa formuje i nový – dedičný – princíp prechodu moci: odkázal Moskovské i Vladimírske kniežatstvo svojmu najstaršiemu synovi (a zaplatil chánovi aby udelil jarlyk práve jemu), no dynastickým sporom sa mu i tak nepodarilo zabrániť – napr. jeho vnuk Vasilij II. (1425-1462) bol oslepený (prídomok „Temný“) a bojoval o moc takmer 20 rokov.