4. Princípy

4.2. Sociálna spravodlivosť

Sociálni pracovníci majú zodpovednosť za podporu sociálnej spravodlivosti vo vzťahu k spoločnosti všeobecne i vo vzťahu k ľuďom, s ktorými pracujú. To znamená:

  1. Čeliť negatívnej diskriminácii* – sociálni pracovníci majú zodpovednosť čeliť negatívnej diskriminácii na základe takých charakteristík, ako sú schopnosti, vek, kultúra, rod alebo pohlavie, rodinný stav, sociálno-ekonomické postavenie, politické názory, farba pleti, rasové alebo iné fyzické charakteristiky, sexuálna orientácia alebo duchovné presvedčenia.

* V niektorých krajinách sa používa pojem „diskriminácia“ namiesto „negatívnej diskriminácie“. Slovo „negatívna“ je tu použité, pretože v niektorých krajinách sa používa aj pojem „pozitívna diskriminácia“. Táto je známa aj ako „schvaľujúce konanie“. Pozitívnou diskrimináciou alebo schvaľujúcim konaním sa myslia pozitívne kroky za účelom nápravy historickej diskriminácie voči skupinám vymenovaným vyššie (4.2.1).

  1. Uznať rôznorodosť – sociálni pracovníci majú rozpoznať a rešpektovať etnickú a kultúrnu rôznorodosť v spoločnostiach, kde pracujú, berúc pri tom v úvahu individuálne, skupinové a komunitné odlišnosti.
  2. Spravodlivo distribuovať zdroje – sociálni pracovníci majú zaistiť, aby zdroje, ktoré majú k dispozícii, boli distribuované spravodlivo, podľa potrieb.
  3. Čeliť nespravodlivej politike a praktikám – sociálni pracovníci majú povinnosť upozorňovať svojich zamestnávateľov, zákonodarcov, politikov a celú verejnosť na situácie, kde sú neadekvátne zdroje, alebo keď distribuovanie zdrojov, politika a praktiky sú utlačujúce, nespravodlivé alebo škodlivé.

Solidárne pracovať – sociálni pracovníci majú povinnosť čeliť sociálnym podmienkam, ktoré prispievajú k sociálnemu vylúčeniu, stigmatizácii alebo útlaku, a pracovať smerom k inkluzívnej spoločnosti.